Rozvoj technológií nás, zdá sa, zaskočil svojou rýchlosťou. Veľa sa hovorí, že v budúcnosti zaniknú niektoré povolania, človeka nahradia roboty či umelá inteligencia.
Táto diskusia však ešte neprenikla do škôl a uvažovanie o tom, ako by mali v budúcnosti vyzerať, sa utvára pomalšie, ako to vyžaduje súčasnosť. Kati Tiainen, fínska expertka a riaditeľka programu Digitálna stratégia vzdelávania v spoločnosti Microsoft, rozpráva o zmenách, ktoré by pomohli školám lepšie čeliť výzvam budúcnosti.
V súčasnosti už mnohé vieme o tom, aký profil absolventov bude prax žiadať o niekoľko rokov. Vieme aj to, čo by sa malo udiať na školách, aby študent tento profil dosiahol?
Už dnes sa zmeny dejú naprieč celou spoločnosťou a technológie menia štruktúru povolaní. Vo Fínsku zanikajú ročne tri percentá pracovných miest, ktoré vyžadujú nižšie vzdelanie.
Preto je dôležité dosiahnuť, aby sa študenti vedeli orientovať v tomto svete nových technologických možností, pretože oni budú v budúcnosti vytvárať nové biznisy a nové pracované miesta.

Dnes sa vo výučbe rôznych predmetov kladie dôraz najmä na obsah. Nový typ osnov by však mal počítať aj s rozvojom schopností ako spolupráca a komunikácia, zručností v informačných a komunikačných technológiách (ICT) či počítačového myslenia. Malo by sa s tým začať už na prvom stupni vzdelávania.
Vzdelávací systém na Slovensku je centralizovaný. Myslíte, že by zmeny v ňom urýchlila jeho decentralizácia?
Áno, máte centrálne riadený systém vzdelávania, ale na druhej strane je aj decentralizovaný, máte skutočne nezávislé školy. Musia existovať nejaké štátne osnovy, ale regióny, mestá či školy by zas mali mať priestor adaptovať ich na lokálne podmienky.
Preto je dôležité vyzbrojiť školy, aby mohli podniknúť zmeny, podporovať učiteľov aj študentov v tomto procese. Na Novom Zélande napríklad decentralizovali všetko až na úroveň škôl a výsledky vzdelávania sa zhoršili.
Je dobré, ak funguje nejaká rovnováha, školy majú priestor na inovácie a na druhej strane niekto určí smerovanie školstva na národnej úrovni.
Veľa sa hovorí aj o tom, že v budúcnosti budú cenené najmä mäkké zručnosti. Tie možno rozvíjať cez umenie či humanitné predmety. Ale kto zaplatí ich rozšírenú výučbu, keď sa bezprostredne neodrazia na produktivite pracovnej sily?
Kati Tiainen (50)
Bývalá fínska učiteľka a medzinárodná expertka na nové stratégie vzdelávania je držiteľkou magisterského titulu v oblasti vzdelávania. Angažovala sa v Únii učiteľov Fínska a riadila e-learningovú službu v najväčšom škandinávskom školskom vydavateľstve. Venovala sa aj regionálnej politike ako členka výboru pre vzdelávanie na magistráte v Helsinkách. Od roku 2003 pôsobí v spoločnosti Microsoft, kde do roku 2008 pracovala vo Fínsku, potom v USA a v rokoch 2012 až 2015 bola šéfkou vzdelávacieho biznisu Microsoftu v strednej a východnej Európe. Dnes je riaditeľkou Digitálnej stratégie vzdelávania, programu Microsoftu. Bratislavu navštívila v rámci programu EduDays.
Mäkké zručnosti ako spolupráca, kritické myslenie či kreativita sú z hľadiska produktivity práce nevyhnutné. To, že umenie zvyšuje kreativitu, je určite pravda. Ale tu je dôležité najmä to, že v triedach sa nemá sústrediť iba na to, čo sa učí, ale aj na to, akým spôsobom sa učí.
V čase môjho detstva v škole spoluprácu nazývali vyrušovaním. Do európskych škôl sa práca v skupinách zaviedla v osemdesiatych rokoch minulého storočia, ale väčšinou to vyzeralo tak, že deti sedeli v skupine a jeden urobil úlohu.
Žiaka nikto neučí, ako môže byť produktívnym členom tímu, ako si má uvedomiť svoje silné stránky a priniesť ich tímu, ako má artikulovať, čo bola jeho úloha v tíme. Preto je potrebné zmeniť pohľad na vyučovanie v triedach.
Vo Fínsku sa na školách napríklad na predmete fenomén človeka kombinuje viacero oblastí ako biológia, umenie či história. Tento spôsob výučby umožňuje deťom prechádzať naprieč predmetmi a keďže sa to deje formou spolupráce, získajú veľa mäkkých zručností vďaka tomu, ako sa učia.
Kedy by mal žiak počuť prvýkrát o pojmoch ako blockchain či umelá inteligencia?