Z plastov sa stal symbol znečisteného životného prostredia. Slnečné zábery z prímorských destinácií vystriedali fotky pláží zasypaných plastovými fľašami. Plast sa však na trh dostal pre svoje výborné vlastnosti. Prečo ho teda nevyrobiť z obnoviteľných zdrojov tak, aby sa zároveň dokázal v prírode plne rozložiť?
Tejto myšlienke sa profesor Pavol Alexy venuje viac ako 25 rokov. Výsledkom je patentovaný bioplast nonoilen. Najnovšie z neho švajčiarskych producent zubných kefiek Curaprox vyrobil prvú overovaciu sériu. A záujem prejavili aj ďalšie firmy.
V rozhovore sa dočítate:
- Či sú plasty horším odpadom ako iné materiály
- Čo je to nonoilen
- Ako rýchlo sa dokáže rozložiť
- Či majú firmy záujem o bioplasty
- Koľko stoja bioplasty a kto by ich mal financovať
Snažíte sa redukovať plasty?
Určite áno. Dôkazom je moja chladnička. Rád pijem studenú vodu, preto si ju napúšťam do plastových fliaš a dávam do chladničky. Takto používam stále tie isté dve fľaše už niekoľko rokov.
V kufri auta mám tri plastové tašky, ktoré používam na nákupy, až kým sa neroztrhnú. Doma poctivo triedime a náš bioodpad nosím do kompostéra na fakulte, v ktorom testujeme rozložiteľnosť plastov.
Asi by bolo zlé, keby som sa snažil robiť výskum a vývoj ekologizácie plastov a sám by som nimi plytval.

Prečo sú plasty zlým odpadom?
Sú zlým odpadom rovnako ako každý iný materiál, keď sa stane odpadom. V prírode sa rozkladajú príliš dlho a zaberajú ekopriestor živočíchom. To však nie je problém plastov, ale materiálov, ktoré človek vyrobil a vyhodil tam, kde nemal.
Pokiaľ bude plast na skládke, tak zaberie také isté miesto ako sklo. Prípadne aj menšie, lebo je na rozdiel od skla stlačiteľný. Existuje štatistika, že keby sa všetky obaly z plastov nahradili sklom, papierom a kovmi, tak objem skládok by narástol o dvesto percent. Ak nahradíme plasty niečím iným a budeme ich zahadzovať rovnako, bude to takisto zle.
Prečo zo znečisťovania prostredia viníme iba plasty?
Plasty majú veľmi veľa výborných vlastností, nízku cenu a sú to skvelé materiály, preto sa začali využívať vo veľkom. Preto je ich tak veľa, a preto je ich tak veľa v odpade. Ak by sme ich nepoužívali, tak by tam bolo niečo iné.
Problémom klasických plastov je aj spotreba fosílnych palív. Ich obhajcovia sa síce pýtajú, prečo sa bránime plastom z ropy, veď iba tri až päť percent vyťaženej ropy sa použije na ich výrobu. Až na to, že to predstavuje vyše 300 miliónov ton plastov ročne. Relatívne číslo - percento - je malé, ale v absolútnom vyjadrení je to veľmi veľa.
Výskumu ekologických plastov sa venujete viac ako 25 rokov. Keď ste začínali, to nebolo vôbec moderné. Ľudí vtedy zrejme netrápilo, či majú v rukách plastovú tašku. Ako vám to napadlo?