U typického šéfa slovenskej IT firmy prevládajú známosti nad znalosťami

BRATISLAVA. Nielen desiatky miliónov eur na elektronické zdravotníctvo či elektronické schránky nútia ľudí zamýšľať sa, či štát míňa efektívne.

V posledných rokoch sa v tejto súvislosti spomína zmluvná závislosť od jedného dodávateľa. Ide o to, že úrady často podpisujú zmluvy s tými istými dodávateľmi, ktorí pôvodne softvér zhotovili, avšak bez akejkoľvek súťaže.

Závislosťou sa zaoberá aj koncepcia nákupu IT. Člen prezídia IT Asociácie Slovenska (ITAS) a šéf jednej z veľkých slovenských ítečkových firiem MARIÁN MAREK vraví, že sa jej nedá celkom vyhnúť.

„Závislosť zákazníka na dodávateľovi je pri softvérovom diele bežný a prirodzený jav,“ tvrdí v rozhovore pre INDEX.

V niektorých prípadoch sa však prirodzená závislosť umocňuje zle nastavenými zmluvami. V tomto prípade sa používa pojem vendor lock-in (uzamknutie dodávateľom).

Prečo hovoríte, že závislosť zákazníka na dodávateľovi softvéru je prirodzená?

Softvérové dielo, ktoré sa robí na mieru, je jedinečné. Ľudia, ktorí kód zhotovia, automaticky získavajú poznatky, ktoré nikto iný na trhu nemá. Nahradiť takúto firmu inou je veľmi drahý a náročný proces.

Súvisiaci článok Pošta prihodila takmer 11 miliónov dlhoročnému partnerovi. Lebo musela Čítajte 

Je táto závislosť bežná aj v komerčnej sfére?

Áno, spolupráca medzi klientom a dodávateľom zväčša trvá aj po dokončení diela. Spravidla kým sa softvér morálne neopotrebuje, alebo kým nenastane situácia, že klient nie je s dodávateľom spokojný a rozhodne sa ho vymeniť. Za závislosť nemôžu len zle nastavené zmluvné vzťahy, ako sa môže zdať.

Nesúvisí to s autorskými právami?

Nie. Prirodzená závislosť je objektívna a existuje nezávisle na podobe zmluvy. Fakt je, že v predchádzajúcich rokoch sa zmluvy s nevýhodne nastavenými autorskými právami používali bežne. Domnievam sa však, že často nešlo o získanie neprimeraných výhod pre dodávateľa, ale o vytvorenie technickej možnosti pre relatívne bezproblémové predlžovanie zmluvnej spolupráce na báze priameho rokovacieho konania.

Prečo firmy alebo obstarávatelia vôbec takúto možnosť vytvárali?