Utorok, 25. február, 2020 | Meniny má Frederik(a)
PÍŠE ANDREJ ZAŤKO

Všetci raz môžeme byť Sorošmi či "zlými bankami"

Šéf Poštovky o bankovom odvode.

Šéf Poštovej banky Andrej Zaťko.Šéf Poštovej banky Andrej Zaťko.(Zdroj: SME/Marko Erd)

Autor je generálnym riaditeľom Poštovej banky.

Slovenská vláda už raz rozdávala peniaze z bankového odvodu. Musela to zmeniť, pretože jej to Európska centrálna banka zatrhla. A už je tu ďalší pokus.

Článok pokračuje pod video reklamou

Banky majú platiť desiatky miliónov eur, ako bankový odvod, aj po roku 2021. Vláda je presvedčená o vysokej miere ziskovosti bánk a ich necitlivom správaní sa v oblasti bankových poplatkov.

Súvisiaci článok Štát svoj sľub opäť nedodrží, bankový odvod má pokračovať Čítajte 

Je to populistické a účelové vyjadrenie bez argumentov. Je v rozpore s hodnotiacimi správami Národnej banky Slovenska, ktorá zodpovedá za stabilitu bankového sektora.

A je to hra na city (ich) voličov. Tento umelo vytvorený nenávistný hoax má byť požehnaním pre kroky, ktoré zabezpečia nevyhnutné príjmy do štátneho rozpočtu v roku 2021, po prijatí nezodpovedných predvolebných „opatrení“.

Čo bolo účelom odvodu

Bankový odvod slúži na úplne iný účel. A síce na stabilizáciu bánk v čase možnej krízy a na doplnenie zdrojov Fondu ochrany vkladov. Už raz bol odvod (približne sedemmiliónov eur) použitý neoprávnene na odškodnenie veriteľov Váhostavu.

Európska centrálna banka za to slovenskú vládu skritizovala a parlament musel zákon meniť, aby peniaze z odvodu opäť slúžili iba na zabezpečenie stability finančného sektora.

Banky takto z vlastných zdrojov vytvárajú rezervu, aby prípadnú stabilizáciu sektora, v prípade jeho možného ohrozenia v budúcnosti, neplatil štát z verejných zdrojov. Teda, aby sa na ňu neskladali občania.

Odvod v žiadnom prípade nemá slúžiť na sanovanie opatrení vlády. Vo vyspelej demokratickej krajine je pritom neprijateľné, aby ktokoľvek siahal niekomu na peniaze, ktoré mu nepatria, vrátane vládnej moci.

V každom prípade, na stabilizáciu bánk netreba vyberať viac ako dosiaľ. Slovenské banky sú zdravé, každý rok (a to aj počas krízy) prešli záťažovými testami. A samy si tvoria aj dodatočné „rezervy na horšie obdobie“ a prijímajú opatrenia na zvýšenie ich konkurencieschopnosti a efektívnosti.

Podľa hodnotenia Národnej banky Slovenska je ziskovosť bánk primeraná a zabezpečuje ich stabilitu. V budúcnosti sa očakáva skôr pokles ziskovosti. Pri nízkych úrokových sadzbách a ponechaní výberu odvodu klesne ziskovosť bánk v roku 2021 oproti roku 2018 na polovicu.

Súvisiaci článok Tatra banka prelomila psychologickú hranicu. Znížila úrok na sporení na dno Čítajte 

Predĺženie odvodu môže znamenať v čase očakávania zhoršenia ekonomického vývoja zásadný zásah do prípravy bánk na spomalenie ekonomiky. Banky hospodária výrazne stabilnejšie a bezpečnejšie ako štát.

Tvrdá regulácia a dohľady zabezpečujú, aby v nich neprebiehalo nič podobné „volebnému roku“. Manažéri bánk majú svoje odmeny naviazané nielen na súčasný vývoj hospodárenia banky, ale cez ich zadržanú časť aj na ten budúci vývoj.

Prípadné budúce krízy zabezpečil už pred pár rokmi vtedajší minister financií Peter Kažimír – dnes guvernér Národnej banky Slovenska, ktorý odvod ponechal na úrovni 0,2 % z vybraných aktív, hoci sa od roku 2017 mal postupne znižovať a v roku 2020 úplne skončiť. Od roku 2012 sa takto na bankovom odvode vybralo vyše miliardy eur. A ďalšie stovky miliónov sú vo Fonde ochrany vkladov.

Ďalšia skrytá daň

Zdravý bankový sektor je zásadný pre ekonomiku. Banky prispievajú k financovaniu investícií, ktoré, okrem iného, zabezpečujú, aby podniky boli lepšie pripravené na krízu. Fyzickým osobám bezpečne spravujú ich finančný majetok a pomáhajú napríklad riešiť financovanie bývania.

Aby boli banky zdravé, musia generovať zisk, ktorý sčasti nechávajú ako rezervu na horšie časy (čo robia máloktoré iné spoločnosti). Investujú obrovské zdroje do neustálej modernizácie, aby držali krok s fintechmi a globálnymi technologickými firmami, ktoré sa im snažia z biznisu odtrhnúť tie najziskovejšie časti. Posledné čo potrebujú je nesystematický, neekonomický, populistický a nezodpovedný zásah politika.

Riadiť firmu znamená zodpovedne hospodáriť s jej majetkom a zodpovedne pristupovať k nákladom. Banky zvyšujú poplatky, lebo sa im výrazne scvrkávajú marže. Každý chce mať hypotéku za menej ako 1 %, najmodernejšiu bankovú aplikáciu a absolútne bezpečie svojich peňazí v banke. A toto všetko niečo stojí.

No na toto sú politici hluchí. Ak politik firme na jednej strane zoberie a zvýši jej náklady, tá si to musí premietnuť do cien svojich výrobkov. Zachovanie bankového odvodu, ktorý mal byť zrušený, bude definitívne znamenať zvyšovanie poplatkov, pretože všetky banky s jeho zrušením už rátali vo svojich rozpočtoch.

Kto je potom necitlivý k občanom? Je to firma, ktorá sa snaží rozumne hospodáriť aj v čase prísnej regulácie, investuje do budúcnosti, aby bola pripravená na horšie časy, a pritom neustále zvyšuje kvalitu služieb pre občana?

Alebo je to samotný štát, ktorý aktivitami okolo bankového odvodu spôsobuje len nezmyselné prehadzovanie peňazí občana z jedného vrecka do druhého?

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

Téma: Poštová banka

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Banky

Hlavné správy zo Sme.sk

Policajt pred hotelom na Tenerife.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a vľavo Erik Tomáš (obaja SMER).
Cynická obluda

Útecha pre Kočnera

Sú jednoducho voliči, ktorým veci a zjavné súvislosti nedoklapnú absolútne nikdy. Momentálne je ich asi 17 percent.

Píše Samuel Jezný

Keď biskupi prekvapia

V kontexte toho, čo sme doteraz od KBS počuli, je vyhlásenie k voľbám príjemným prekvapením.

Prezidentka Čaputová a vľavo bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.

Neprehliadnite tiež

České vydavateľstvo Mladá fronta zachraňuje slovenský finančník

Expartner Istrokapitalu odkúpil najväčšiu pohľadávku.

Doprastav a spol. Ktorým firmám štát najviac dopraje?

Pozrite si top dodávateľov od roku 2014.