BRATISLAVA. Osobitný odvod budú banky na Slovensku platiť aj naďalej a v budúcom roku sa jeho výška zdvojnásobí.
Počíta s tým návrh novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Poslanci majú novelu schváliť zrýchlene
Kabinet navrhuje k novele aj skrátené legislatívne konanie, parlament by ju tak mal prerokovať zrýchlene na jednej schôdzi. K príprave návrhu vyzvala Koaličná rada, cieľom je získať viac zdrojov do štátnej kasy.
Fico na kampaň zneužil banky, štátu majú poslať tretinu zisku Čítajte V súčasnosti platia banky odvod vo výške 0,2 % z hodnoty svojich pasív vykazovaných v súvahe, znížených o niektoré položky.
Tento osobitný odvod však mal prestať platiť od budúceho roka. Po novom má fungovať aj naďalej a v budúcom roku sa má zvýšiť na 0,4 %.
V ďalších rokoch by mal pokračovať v doterajšej výške. V roku 2020 by tak banky mali zaplatiť do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac.
"Mojim prvoradým cieľom je, aby bol rozpočet na budúci rok schválený tak, aby deficit verejných financií v roku 2020 nepresiahol 0,49 % hrubého domáceho produktu (HDP). V predvolebnom období a pri opatreniach, ktoré prechádzajú Národnou radou SR je však tento cieľ stále ohrozený, preto som zareagoval na výzvu Koaličnej rady a predložím na rokovanie vlády návrh novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií," vysvetlil ešte v utorok (5.11.) minister financií Ladislav Kamenický (Smer).
Bankový odvod platí na Slovensku od roku 2012 a bol zavedený na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku.
Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív.
Čistý zisk slovenského bankového sektora po zdanení bol v roku 2018 takmer 640 miliónov eur, za prvý polrok tohto roka dosiahol 346 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o dve percentá.
Ziskovosť bankového sektora meraná priemernou hodnotou rentability vlastného kapitálu bánk je v krajinách Európskej únie 6,5 %, zatiaľ čo na Slovensku je to podľa rezortu viac ako 11 %.
NBS varuje pred rizikami
Ministerstvo bude o novele zákona, tak ako je zvykom pri podobných zákonoch, informovať aj Európsku centrálnu banku (ECB).
Na riziká zvýšenia bankového odvodu upozornila Národná banka Slovenska (NBS), podľa ktorej zasiahne ziskovosť celého bankového sektora.
Exminister financií a súčasný guvernér Národnej banky Peter Kažimír sa snažil, aby vláda upravila návrh týkajúci sa bankového odvodu.
Pôvodne vláda zamýšľala, aby tento osobitný odvod prestal platiť od budúceho roka, po novom však má fungovať aj naďalej a od budúceho roka sa má zvýšiť na 0,4 % z hodnoty pasív vykazovaných v súvahe.
"Snažil som sa na rokovaní vlády presvedčiť aj ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD), aj celý kabinet o tom, aby odvod nebol bez koncovky a hlavne, aby nebol bez konca s dvojnásobnou sadzbou. Nepodarilo sa mi to, aby zmenila pôvodný názor," uviedol po skončení rokovania vlády Kažimír.
Upozornil na to, že mandátom NBS je stráženie stability bankového sektora. "Tu je našou povinnosťou povedať, že rozhodnutie, ktoré prijala vláda, zvyšuje riziko na strane finančnej stability, a to aj z pohľadu výšky sadzby, ale aj pokračovania tohto odvodu," upozornil Kažimír. Zároveň doplnil, že vláde podľa neho nejde pri tomto kroku o "sociálnu spravodlivosť". "Nejde o žiadnu sociálnu spravodlivosť, ide o peniaze, iba a len o peniaze. Ide o to, aby sa z týchto peňazí mohli financovať sociálne programy," myslí si Kažimír.
Pôvodne vláda zamýšľala, aby sa bankový odvod predĺžil, pôvodne mal skončiť od roku 2020. Následne sa hovorilo o jeho zdvojnásobení v budúcom roku. Nakoniec však má platiť, že odvod bude vo výške 0,4 % a bude natrvalo. "Bude sa k tomu v rámci konzultácií ešte vyjadrovať Európska centrálna banka a predpokladám, že aj banková asociácia zaujme postoj," doplnil Kažimír.
Slovenské banky sú podľa guvernéra veľmi konzervatívne. "Až 70 % príjmov bankového sektora predstavuje tzv. úrokový diferenciál a iba nejakých 25 % je z poplatkov, ktoré platia občania alebo firmy. Aj minulé vlády urobili veľa v oblasti vedenia účtov. V bankovom sektore je obrovská konkurencia, z tohto pohľadu sa klienti môžu vždy rozhodnúť, koho uprednostnia," uviedol Kažimír v súvislosti s bankovými poplatkami.
Predseda Smeru Robert Fico totiž v utorok (5. 11.) pri návrhu na zvýšenie odvodu argumentoval najmä tým, že rastú bankové poplatky, ale aj ziskovosť sektora.
"Zisk v prípade bankového sektora nie je žiadna 'neslušná kategória'. Je to nevyhnutnosť, lebo banky pôsobia v rizikovom prostredí, poskytujú úvery a časť úverov zvyčajne nebýva splatená, to sa musí sanovať z kapitálových vankúšov, ktoré si generujú banky z tohto zisku. Máme len obavy, v prostredí dlhodobých nízkych úrokových sadzieb banky súperia o trh, ale aj o každé jedno euro zisku a pri dnešných podmienkach bude zdvojnásobenie bankového odvodu znamenať, že skoro 30 % čistého zisku bude odčerpaných formou tohto odvodu," dodal Kažimír.
NBS vyčíslila, že kým súčasný 0,2-percentný odvod tvoril približne 16 % zo zisku bánk v roku 2018, zvýšený 0,4-percentný odvod by predstavoval až 33-percentný podiel. V prípade poklesu zisku v krízových rokoch môže odvod tvoriť podstatnú časť zisku.
Proti návrhu sa od začiatku stavia Slovenská banková asociácia (SBA), ktorá upozorňuje na ohrozenie stability bankového sektora. Hoci podľa asociácie patrí sektor medzi najstabilnejšie v EÚ, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku.
