BERLÍN. Nemecký minister financií Olaf Scholz ponúkol nádej na prielom v plánoch na vytvorenie úplnej bankovej únie v eurozóne.
Naznačil, že Berlín by mohol skončiť s odmietaním spoločného systému ochrany vkladov sporiteľov.
Scholz pre noviny Financial Times (FT) uviedol, že globálna úloha Európy bude oslabená, ak nedokončí integráciu finančného sektora eurozóny.
Plán centralizácie dohľadu nad bankami eurozóny bol pritom vypracovaný pred siedmimi rokmi ako reakcia na hlbokú dlhovú krízu v regióne.
"Potreba prehĺbiť a dokončiť európsku bankovú úniu je nepopierateľná," napísal Scholz v stanovisku pre FT a dodal, že po rokoch diskusií je čas dostať sa zo slepej uličky.
Najprekvapivejším prvkom v návrhoch Scholza je jeho plán spoločného systému na ochranu vkladov v eurozóne po kolapse banky.
Nemecko predtým takéto plány odmietlo pre obavy, že by jeho daňoví poplatníci museli prispievať na záchranu bánk v iných krajinách regiónu.
Zaisťovací systém by mal fungovať ako záloha k vnútroštátnym fondom a pomáhal by zabezpečiť, aby vlády mohli splniť svoje zákonné povinnosti a ochrániť vklady do výšky 100.000 eur v prípade kolapsu banky.
Iniciatíva nemeckého ministra
Prijatie určitej formy spoločného európskeho mechanizmu poistenia vkladov nie je malý krok pre nemeckého ministra financií, pripomenul Scholz.
Ale jeho návrhy sú spojené s tvrdými podmienkami, ktoré zrejme vyvolajú obavy v členských štátoch so slabším stavom financií alebo krehkými bankovými sektormi. A sú sporné aj z pohľadu Nemecka.
Predstavitelia Berlína zdôraznili, že ide výlučne o Scholzovu iniciatívu, teda o neoficiálny dokument určený na diskusiu.
Dodali, že minister nespolupracoval s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Zostáva tak neisté, či Merkelová jeho plány podporí.
Niet však pochýb o tom, že európsku bankovú úniu je potrebné prehĺbiť a dokončiť.
Predchádzajúce snahy pohnúť s ňou narážali v Nemecku na odpor konzervatívcov z kresťansko-demokratickej únie Merkelovej, a tiež tamojších sporiteľní, ktoré majú vlastný systém ochrany vkladov.
Európa si nevybuduje tesnejšie väzby tým, že presunie záťaž na ostatných, vyhlásil v septembri Helmut Schleweis, prezident Nemeckej asociácie sporiteľní (DSGV). "Nie je ten pravý okamih na spoločný systém poistenia vkladov," dodal.
Ale po zastavení projektu bankovej únie sa na nemeckom ministerstve financií začali objavovať náznaky zmeny postoja.
Berlín si kladie požiadavky
Scholz napríklad povedal, že brexit a riziko závislosti od Číny a USA nútia EÚ, aby pokročila ďalej.
Svoju ponuku na spoločné poistenie vkladov však spojil s náročnými reformnými požiadavkami, aby pomohol udržať disciplínu v oblasti bankového dohľadu a riešenia krízových situácií.
A aby minimalizoval riziko, že by Nemecko muselo znášať náklady na zlyhanie bánk v iných častiach menovej únie.
Tieto podmienky pravdepodobne nebudú populárne v mnohých krajinách eurozóny, najmä v tých, ktoré majú slabšie bankové systémy, napríklad v Taliansku.
Medzi Scholzove požiadavky patrí aj zmena a doplnenie kapitálových pravidiel Európskej únie (EÚ) s cieľom odstrániť stimuly, ktoré by bankám umožnili nakupovať veľké množstvo štátnych dlhov svojej domovskej krajiny.
A žiada ďalšie kroky na zníženie nedobytných pohľadávok v bankovom systéme EÚ, ako aj zavedenie spoločných európskych pravidiel na výpočet zdaniteľného zisku spoločností.
Scholz tiež požaduje, aby EÚ harmonizovala právne predpisy týkajúce sa platobnej neschopnosti bánk.
Podľa neho rozdielne vnútroštátne predpisy podkopávajú snahy EÚ o spoločné zdieľanie nákladov v prípade kolapsov bánk.
