Článok pokračuje pod video reklamou
Časť politikov a analytikov tvrdí, že ak štát nemá dostatok vlastných peňazí, ktoré vyberie z daní, tak si ich má požičať, aby mohol financovať napríklad investičné projekty ako sú cesty, nemocnice alebo školy.
Druhá skupina politikov má presne opačný názor. Razia teóriu, že štát sa nemá zadlžovať, pretože dlhy budeme raz musieť splatiť. Ich názor pritom zastáva až 70,1 percenta Slovákov, ktorí majú voči dlhu a deficitu verejných financií negatívny postoj a štát by mal podľa nich míňať na svoje potreby len toľko, koľko vyzbiera na daniach. S politikmi, ktorí sa ďalej chcú zadlžovať, súhlasí iba 24,9 percenta Slovákov.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre diskusnú reláciu Na Telo televízie Markíza. Prieskum robili v polovici októbra na vzorke 1021 respondentov.
Proti dlhu sú hlavne starší ľudia
Súvisiaci článok Šéf rozpočtovej rady reaguje na Danka: Vláda nečerpá ani to, čo má Čítajte Prieskum pritom nezistil výrazné rozdiely v názoroch v otázke zadlžovania, a to ani v rámci pohlaví, veku, vzdelania či zamestnania.
Proti ďalšiemu zadlžovaniu sa v rámci skúmaných kategórií postavili najmä starší ľudia, s vyšším vzdelaním, ktorí by volili politické strany KDH, OĽANO a Za ľudí bývalého prezidenta Andreja Kisku.
Deficit verejných financií je pritom aktuálna téma. Tento týždeň zverejnila Európska komisia v jesennej prognóze varovanie, že Slovensko bude mať budúci rok deficit verejných financií na úrovni 1,2 percenta a tento rok vo výške 0,9 percent HDP.
Európska komisia jasne naznačila, že neverí návrhu rozpočtu nášho ministerstva financií. Deficit odhaduje na viac ako dvojnásobnej úrovni oproti tej, ktorú predstavuje v navrhovanom rozpočte minister financií Ladislav Kamenický.
Súvisiaci článok V šťastný koniec rozpočtovej rozprávky veriť nemohli Čítajte Podobné výhrady mali k rozpočtu aj Národná banka Slovenska i Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Plánom slovenskej vlády bol pôvodne vyrovnaný rozpočet, no predvolebné sociálne balíčky ho definitívne pochovali.
Vláda Petra Pellegriniho tak v návrhu rozpočtu, ktorý poslala na posúdenie do Bruselu, naplánovala budúcoročný deficit na 0,49 percenta, no a na tento rok by to malo byť 0,7 percenta.
Je to chabý výsledok, pretože podľa analýzy Európskej komisie bude hospodáriť lepšie ako Slovensko až 18 z 28 krajín, pričom 15 štátov bude mať buď vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
Ak sa vám graf nezobrazuje, kliknite sem.
Požičiavanie nad možnosti
Problémom je aj hrubý verejný dlh. Brusel odhaduje, že dlh Slovenska v tomto roku dosiahne 48,1 a v ďalšom roku 47,3 percenta. Dlh sa tak opäť nedostane pod sankčné pásma dlhovej brzdy, ktorej hranica je v tomto roku na úrovni 48 percent a v roku 2020 vo výške 47 percent.
Na adresu dlhovej brzdy, na ktorej sa so Smerom dohodla ešte Radičovej vláda v roku 2011, sa ešte v septembri ostro vyjadril šéf SNS Andrej Danko. Ten v rádiu Expres označil dlhovú brzdu za zbytočnosť.
“Celá dlhová brzda je blbosť. Budem robiť všetko preto, aby som tento ústavný zákon zrušil,“ povedal v relácii Braňo Závodský Naživo.
“Hovorím, že Slovensko by sa nemalo báť si požičať niekoľko miliárd a rozbehnúť konečne dostavbu diaľnic a nemocníc,” povedal šéf národniarov.
Súvisiaci článok Slovensko podľa SaS potrebuje dlhovú brzdu, inak skončí v bankrote Čítajte Dodal zároveň, že hospodárska politika by mala byť založená na investičných stimuloch.
“Hovorím, že Kaczynského (pozn. red. poľský premiér) alebo Orbánov (pozn. red. maďarský premiér) prístup, ktorý do budúcna v politike budem presadzovať, sú veľké štátne investície, ktoré rozprúdia ekonomiku“.
Jeho slová vyvolali medzi analytikmi i opozičnými stranami pohoršenie. Ak nebude mať Slovensko dlhovú brzdu, ale naopak bude mať nezodpovednú vládu, skončí v bankrote, odkázala mu SaS.
Opozičné hnutie OĽaNO Dankovi odkázalo, že Slovensko by sa zrušením dlhovej brzdy odklonilo na grécku cestu, ktorá by znamenala bankrot štátu a drastické zníženie životnej úrovne všetkých ľudí.
