BRATISLAVA. Ak parlament schváli zdvojnásobenie bankového odvodu od budúceho roka a jeho pokračovanie, bankový sektor plánuje napadnúť návrh zákona na Ústavnom súde SR.
Avizovala to v pondelok Slovenská banková asociácia (SBA). Finančné domy varujú pred zhoršením ziskovosti, zvýšenie odvodu bude mať podľa nich fatálne následky pre stredné a malé banky.
Zdvojnásobenie výšky
Osobitný odvod majú banky na Slovensku platiť aj naďalej a od budúceho roka sa jeho výška zdvojnásobí na 0,4 %.
Počíta s tým návrh novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií z dielne Ministerstva financií SR, ktorý minulý týždeň schválila vláda.
Kabinet navrhuje k novele aj skrátené legislatívne konanie, parlament by ju tak mal prerokovať zrýchlene na jednej schôdzi. K príprave návrhu vyzvala Koaličná rada, cieľom je získať viac zdrojov do štátnej pokladnice.
Finančné domy na Slovensku však tento návrh odmietajú. Upozorňujú na to, že už od prvého schválenia mimoriadneho odvodu bolo deklarované, že ide o dočasné opatrenie.
"Situácia je vážna. Banky odmietajú platiť bankový odvod, ktorý má byť zvýšený. Považujeme ho za protiústavný a bude mať fatálne následky pre bankový sektor," uviedol v pondelok na tlačovej konferencii viceprezident SBA Daniel Kollár.
Vyčíslil, že v súčasnosti výška bankového odvodu dosahuje 20 % zo zisku bankového sektora.
"Ak sa zvýši na dvojnásobok, tak bude dosahovať až 40 % ziskovosti bankového sektora, spolu so špeciálnou daňou z príjmu sa dostávame na 50 % - 60 %. Kto by chcel podnikať pri takomto zaťažení vôbec?" zhodnotil Kollár.
Približne 280 miliónov eur
V budúcom roku by mali finančné domy zaplatiť podľa SBA na odvode približne 280 miliónov eur, po započítaní ostatných daní približne 480 miliónov eur až 500 miliónov eur.
V súvislosti s vyjadreniami politikov, že ziskovosť bankového sektora na Slovensku je nadpriemerná, SBA upozorňuje na opak.
Rentabilita vlastného kapitálu bánk na Slovensku klesla aktuálne podľa Kollára na 8 %, vlani bola 9,3 %.
"V prípade zdvojnásobenia odvodu by ziskovosť dosahovala len 7 %. Očakávanie Európskej centrálnej banky (ECB) je minimálne 10 %, lebo bankovníctvo je rizikový sektor. Nie je pravda, že bankový sektor na Slovensku dosahuje neprimerané zisky. Naopak, nedosahuje zisky odporúčané ECB," upozornil Kollár.
Okrem toho banky prispievajú do rezolučného fondu. Zvýšenie odvodu bude tak mať podľa SBA fatálne následky pre malé a stredné banky. Zhoršenie ziskovosti bankového sektora sa premietne do hodnotenia bánk ratingovými agentúrami, a tým sa zvýšia náklady financovania.
"Bankový sektor odmieta platiť bankový odvod po roku 2020 a týmto konaním sa podieľať na hazardovaní s finančnou stabilitou slovenskej ekonomiky," doplnil Kollár s tým, že v prípade, ak budú zmeny v zákone o bankovom odvode schválené, bankový sektor sa obráti na Ústavný súd SR.
Dosahovanie zisku
SBA tiež upozorňuje, že dosahovanie zisku je vyslovene zákonnou povinnosťou bánk, bez ohľadu na subjektívne vnímanie jeho výšky, preto podľa bánk nie je dôvod na zneužitie danej legislatívy na krytie bežných výdavkov štátu.
Banky tiež pripúšťajú, že vyšší odvod môže spôsobiť odlev niektorých bánk na Slovensku.
Kollár tiež doplnil, že vyjadrenia o poplatkoch v bankách nie sú pravdivé.
"Poplatky sú vždy prejavením nákladov, ktoré sa zvyšujú. Banky investujú do digitalizácie, nových procesov. Výška poplatkov tvorí 25 % z celkového príjmu bankovníctva, na rozdiel od iných krajín, kde je to 35 %," dodal Kollár.
