Hoci už veľa starších ľudí ovláda moderné technológie a o taktikách podvodníkov sa dokážu rýchlo dozvedieť, stále je veľká skupina osamelo žijúcich, ku ktorým prenikajú informácie ťažšie. Tí sú podľa riaditeľa odboru prevencie kriminality na ministerstve vnútra JOZEFA HALCINA najviac zraniteľní.
Pomohla by predchádzať podvodom na senioroch lepšia digitálna gramotnosť, napríklad keby si všetci vedeli vyhľadávať informácie na internete?
Odpoviem vám otázkou. Viete, prečo zo sociálnych sietí odchádzajú mladí? Lebo sú tam seniori. A mladí nechcú byť pod kontrolou. Seniori sa postupne stávajú gramotnými. Šesťdesiatroční, ktorí odchádzajú do dôchodku, už komunikujú cez moderné mobilné telefóny a pracujú na počítačoch. Aj nám stále rastie počet seniorov, ktorí sledujú aj naše stránky a profily. Ale pribúdajú aj prípady zamilovaných seniorov, kde dámy posielajú peniaze rôznym profilom. Cez sociálne siete ich kontaktujú a seniorky, ktoré sú samy, na to reagujú. Nedávno bola v Markíze relácia, kde identifikovali, že páchatelia boli z afrických krajín, z Ghany, a s Európankami komunikovali po anglicky. A keďže aj naši seniori ovládajú angličtinu, tak sa dostali do takýchto problémov a museli si požičiavať peniaze.
Ako je to s bankomatovými kartami? Ak má senior peniaze v banke a nie doma, môže ich tak ochrániť pred podvodníkom či zlodejom, ak teda sám po ne nezájde, ako sa nedávno stalo v Trenčíne? Alebo ich nosia spolu s PIN kódom?
My im v rámci preventívnych aktivít hovoríme, uložte si peniaze bezpečnejšie, či je to bankový dom, či sú to blízki. Je to určite bezpečnejšie, je to už jeden betón medzi páchateľom a peniazmi. Na druhej strane, aj skúsení policajti hovoria, že radšej dám dieťaťu päť eur, keby ho niekto prepadol, aby mu neublížil. Lebo ak príde páchateľ a vyvinie nejaké úsilie, aby okabátil seniora a nenájde nič, aby si to nevyvŕšil iným spôsobom. Nehovorím, majte tisícku pre páchateľa, to by som bol zlý preventista. Ale...
Seniorov stále oberajú o peniaze falošní vnuci Čítajte Prečo stále funguje legenda "vnuk"? Je stále veľa starých ľudí, ktorí sa o nej nedozvedia?
Veľmi jednoducho. Páchateľ využíva to, že babka sa rada porozpráva so svojím vnukom a neváha mu pomôcť. Robíme maximum, vysvetľujeme, dávajte si pozor, kde dávate svoje telefónne čísla, osobné údaje, koľkokrát ste si v meste dali zmerať tlak, pretože potom o vás vedia. Najčastejšou fintou však je, že v telefónnom zozname hľadajú staré, archaické mená, Jozefína, Žofia. A v lokalite, ktorú poznajú. Scenáre sú rôzne, ale majú jediný princíp, prísť k nim domov a vylákať peniaze. A potom povedia, nikomu o tom nehovorte, vnuk vám to do troch mesiacov vráti. A teraz babka tri mesiace nič nerobí a potom zavolá vnukovi a celá zronená rozmýšľa, či pôjde na políciu. Policajt sa opýta, ako vyzerala tá osoba a babka povie: júúj, to ja vám nepoviem, mal krátke vlasy. Seniori nikdy nebudú takí pripravení a vyzbrojení ako páchateľ. Na Slovensku je približne 200-tisíc samostatne žijúcich seniorov, tí sú najviac zraniteľní, tí sú obeťami, a práve preto vzdelávame seniorov, ktorí by v rámci svojho okolia odovzdali rovesníkom, ktorí nikam nechodia, túto informáciu. Vzdelávame aj seniorov ako potenciálnych lektorov a zároveň im posielame nové legendy, aby boli čo najskôr informovaní a poradili v tejto veci.
Štvrtina trestných činov na senioroch sa stane na verejnom priestranstve. Ako sa starý človek môže brániť prepadnutiu, okradnutiu?
Ak si predstavíte 70-ročného človeka, ktorý v živote nebol konfrontovaný s trestnou činnosťou a niekto ho prepadne, chce mu vytrhnúť kabelku, tašku, tak ten človek vôbec nevie, čo sa deje, je vystrašený. Vytiahnuť z kabelky nejaký kaser, správne ho stlačiť, nenastriekať si ho do očí - asi nebude najjednoduchšia záležitosť. Odporúčam všetkým seniorom – majte pri sebe píšťalku. Písknuť sa vždy dá, aj keď páchateľ uteká preč, ten senior upriami na seba pozornosť. Ľudia sa pozrú – aha, spadol na zem, pomôžeme mu, opýtame sa, čo sa stalo. Samozrejme, prevencia je v tom, zdržiavať sa tam, kde sú ľudia, nechodiť do tmavých uličiek, parkov.
Správa o kriminalite spáchanej na senioroch z roku 2015 hovorí aj o potrebe vyššej právnej ochrany seniorov. Pripravuje sa v tomto zmysle nejaká zmena legislatívy?
Senior nad 60 rokov je chránená osoba, páchateľ dostane vyššiu sadzbu. Od 1. januára 2017 sa v súvislosti so zákonom o obetiach zadefinovalo, že nad 75 rokov je zraniteľná osoba a majú mu byť poskytnuté určité služby, právne, psychologické, sociálne. Zákon je dobrý, ale my potrebujeme zintenzívniť úsilie priamo v regiónoch. Lebo s čím má najväčší problém senior? Ak ide o domáce násilie, nevie sa vymaniť z toho prostredia. Buď je ekonomicky závislý, buď je emotívne závislý, že je to syn... Preto ministerstvo vnútra vytvorilo kancelárie pre obete trestných činov, ktoré komunikujú so samosprávami, či majú nejaké náhradné bývanie, bezpečné ženské domovy. Ale nevieme vyriešiť problém každého jedného seniora, ktorý nám povie, že potrebuje náhradné bývanie. Na druhej strane, štát nemôže za to, že sa niektorí o svojich seniorov starať nechcú a ešte im ubližujú. Snažíme sa robiť kampaň aj k mladým, aby vzájomná komunikácia bola normálna. Vysvetľujeme aj školstvu, aby to zaviedlo do vzdelávacích programov.
Desatoro bezpečného seniora
1. Nenaletím na „výhodný“ nákup. Vždy si prečítam aj podmienky, uvedené malým písmom v kúpnej zmluve, aby som sa vyhol zbytočným platbám. Nekupujem nič od podomových predajcov či tovar ponúkaný cez telefón. Nikomu len tak nedávam svoje osobné údaje, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu.
2. Nedám peniaze do rúk cudzím ľuďom. Nech ich argumenty pôsobia akokoľvek dôveryhodne, vždy si overím pravdivosť ich slov, ak odo mňa pýtajú peniaze doma či na ulici.
3. Nedám sa oklamať pod zámienkou problémov mojich blízkych. Okamžite volám blízkym a overím si pravdivosť príbehu, ktorý som si práve vypočul. Telefonát blízkemu vytáčam vždy sám, nenechám to spraviť cudzieho, aby zavolal svojmu komplicovi.
4. Nevpustím do domu cudzieho človeka, aby ma neokradol. Ani v prípade, že sa preukáže odznakom či preukazom – môžu byť falošné.
5. Neukážem svoju skrýšu na peniaze cudziemu človeku. Nevyberám peniaze zo svojej skrýše a nehovorím nikomu cudziemu, kde sú uložené, ani koľko peňazí mám doma či v banke. PIN kód od platobnej karty nenosím spolu s kartou.
6. Nenaletím falošným policajtom a iným úradníkom. Na príslušnom úrade si vždy telefonicky overím, či ku mne vyslali konkrétneho človeka.
7. Nedám sa oklamať falošnými kamarátmi svojich vnúčat. Ak odo mňa pýtajú peniaze pre vnuka či ako pomoc pre seba, okamžite volám vnukovi a to aj v tom prípade, ak mi „kamarát“ tvrdí, že vnuk leží zranený v nemocnici.
8. Nenaletím na falošné zdravotné problémy cudzích ľudí. Ak ma úpenlivo prosia o finančnú pomoc pri zdravotných problémoch seba alebo svojho blízkeho, odmietnem.
9. Nerozmieňam peniaze cudzím ľuďom. Neberiem peniaze od cudzích ľudí a nevydávam im z nich svoje peniaze ani nerozmieňam. Bankovka, ktorú chcú rozmeniť, môže byť aj falošná. Nikomu neukazujem, kde mám hotovosť.
10. Nenastupujem k cudzím do auta. Ak mi ponúkajú nezištnú pomoc, odvoz alebo potrebujú poradiť s cestou, nikdy k nim nesadnem do auta.
