BRATISLAVA. Banky na Slovensku by mali v budúcom roku platiť vyšší bankový odvod.
Kým v súčasnosti ide o 0,2 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe, v budúcom roku sa má odvod zdvojnásobiť na 0,4 percenta s platnosťou aj na nasledujúce roky.
Schválením tohto návrhu banky v budúcom roku odvedú do štátnych finančných aktív o zhruba 144 mil. eur viac.
Štát by mal pritom tento odvod od bánk inkasovať aj po roku 2020, hoci od roku 2021 sa mal osobitný bankový odvod zrušiť.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý parlament posunul do druhého čítania. Parlament rokuje o novele zákona v zrýchlenom konaní.
Účelový zákon na vylepšenie bilancie
Poslanec Ondrej Dostál za SaS v rámci rozpravy k tomuto návrhu skonštatoval, že viaceré vládne programy, ktoré začínajú ako dočasné, končia ako trvalé. "Bankový odvod by mal byť zrušený," povedal Dostál.
Podľa neho sa odvod zaviedol ako dočasný mechanizmus vytvoriť rezervu, ktorú nebolo v zásade potrebné vôbec použiť.
Bankový odvod by mali podľa Kažimíra poslanci obmedziť iba na rok 2020 Čítajte Účelom vyzbieraných prostriedkov nie je podľa neho mať dostatočnú rezervu, ak sa banky dostali do problémom, pretože nič také tomu nenasvedčuje, ale účelom je vylepšiť si bilanciu pred EÚ.
"Parlament vinou nezodpovednej vlády zatína nové sekery a rozpočtu na budúci rok hrozí neschválenie," uviedol Dostál.
Odvod pocítia zákazníci
Podľa poslanca za SaS Mariána Viskupiča zvýšený bankový odvod zaplatia občania Slovenska a odvod zasiahne všetky banky, ak aj zisk netvoria.
Náklady spojené s odvodom banky podľa nezaradenej poslankyne Jany Kiššovej prenesú na zákazníka cez poplatky.
Zároveň sa môže podľa nej stať to, že investori pri takýchto postupoch vlády budú uvažovať nad lepším podnikateľským prostredím a vyberú si inú krajinu pre podnikanie.
Cieľom ministra financií je hlavne to, aby bol rozpočet na budúci rok schválený tak, aby deficit verejných financií v roku 2020 nepresiahol 0,49 percenta HDP.
Pčolinský: Hlúpe zachraňovanie rozpočtu
Avšak podľa poslanca za hnutie Sme rodina Petra Pčolinského zachraňovanie rozpočtu vyšším zdanením bánk je hlúposť.
Podľa neho v prípade, že chce vláda zdaniť banky, tak nech radšej zdaní dividendy pre akcionárov. Výsledkom súčasného návrhu bude podľa Pčolinského zvyšovanie poplatkov bežným klientom.
Ako povedal minister financií Ladislav Kamenický, tento rok sa očakáva zisk bankového sektora v sume okolo 700 mil. eur. Pripomenul, že štát pre banky na Slovensku urobil veľmi veľa.
"Koncom deväťdesiatych rokov štát sanoval krachujúce banky a štát to stálo 10 percent HDP," povedal Kamenický.
Doplnil, že jeho cieľom nie je banky zničiť a vziať im všetok zisk. "Ja si len myslím, že tá ziskovosť je natoľko vysoká, že sa nemajú na čo sťažovať," poznamenal Kamenický.
Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 percenta a od roku 2015 sa znížila na úroveň 0,2 percenta zo základu pre výpočet odvodu.
V roku 2016 sa novelou zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií ponechala sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na pôvodnej úrovni koeficientu 0,2 percenta zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už pritom zákon počítal s nulovou sadzbou odvodu.
Sadzba osobitného odvodu za príslušný kalendárny rok sa určuje zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky znížená o sumu vlastného imania.
Tzv. bankový odvod zaviedol štát na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív. Cieľom opatrenia malo byť nahromadenie prostriedkov vo výške jednej miliardy eur.
Z rokovania parlamentu:
Povinné a bezplatné darovanie potravín väčšími obchodníkmi (predajná plocha viac ako 400 metrov štvorcových) pre charitu po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT) poslanci NR SR vo štvrtok schválili. Novela zákona o potravinách, ktorú navrhla poslankyňa NR SR za SNS Eva Antošová však v druhom čítaní prešla mnohými zmenami, práve cez jej pozmeňujúce návrhy. Najväčšou schválenou zmenou cez pozmeňujúci návrh oproti pôvodnému bolo nové stanovenie dátumu účinnosti novely z 1. januára 2020 na 1. januára 2024. Slováci podľa poslankyne Antošovej plytvajú s potravinami a novela zákona o potravinách by toto plytvanie mohla výrazne znížiť.
- Kozmetické výrobky budú prístupné aj sociálne slabším rodinám. Poslancik schválili novelu zákona od poslankyne za SNS Evy Antošovej o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Distribútor bude po novom môcť dať bezodplatne kozmetické výrobky aj po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT) organizáciám, ktoré sa zaoberajú charitatívnou činnosťou, ak nemôžu ohroziť zdravie ľudí. Príjemcami kozmetických výrobkov môžu byť občianske združenia, ktoré vykonávajú verejnoprospešný účel v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb. Novela zákona má zabezpečiť aj spomaľovanie spotreby, resp. lepšie využívanie zdrojov. Zámerom poslankyne NR SR Evy Antošovej je tiež ekologické používanie kozmetiky. Koaličná poslankyňa novelu zákona doplnila cez jej pozmeňujúci návrh. "Čo sa týka konkrétnych kozmetických výrobkov, ktoré by mali byť po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bezodplatne prevedené, malo by ísť primárne o kozmetické výrobky ako šampón, mydlo, pena na holenie, zubná pasta a podobne, teda výrobky dennej spotreby a nie o toaletné vody, kozmetické líčenie a podobne, a to vzhľadom na účel ich použitia," uvádza Antošová v pozmeňujúcom návrhu.
