Článok pokračuje pod video reklamou
Keď sa pred deviatimi rokmi objavila herečka Drew Barymorová na červenom koberci v šatách zo second handu za 25 dolárov, všetkým vyrazila dych.
Odvtedy trh s noseným oblečením narástol do takých rozmerov, že sa ním začínajú vážne zaoberať aj najväčší hráči módneho priemyslu.
Súvisiaci článok Šéfka siete Textile House: Nakupovať v second hande je už normálne (rozhovor) Čítajte Móda nebola nikdy taká dostupná ako dnes. Odevné reťazce prinášajú každý rok namiesto dvoch hlavných až 52 mikrosezón.
Ako uvádza organizácia Sustain Your Style, každý rok sa na svete vyprodukuje 80 miliárd kusov oblečenia, čo je o 400 percent viac ako pred dvoma desaťročiami. Ľudia majú vo svojich skriniach päťkrát viac odevov ako kedysi.
Článok je súčasťou januárového vydania magazínu Profit (INDEX).Dlho sa však oblečenie na vešiakoch neohreje. Podľa štúdie charitatívnej organizácie Barnardo’s tretina britských žien považuje šaty za „staré“ po tom, ako ich mali oblečené raz alebo dvakrát.
Jedna zo siedmich považuje za módne faux pas, keď je odfotografovaná v tom istom oblečení.
Nízke ceny odevov im dovoľujú s týmto „problémom“ bojovať. A aby módne reťazce dokázali nízke ceny ponúkať, hľadajú možnosti, ako znižovať výrobné náklady.
To má vplyv na kvalitu oblečenia, pracovné podmienky i ekológiu.
Zákazníci a ich návyky sa menia
Podľa konzultačnej spoločnosti McKinsey požiadavky mladých zákazníkov na rôznorodosť, novosť a zároveň udržateľnosť dávajú priestor novým formám vlastníctva. V čoraz viac kategóriách si radšej volia zapožičanie než kúpu.
Príkladom je hudba, keď si ľudia namiesto kúpy cédečka radšej predplatia Spotify. Podobne pri filmovej zábave uprednostnia online službu typu Netflix. Namiesto vlastníctva auta zasa radšej využívajú zdieľané služby ako Uber či BlaBlaCar.
„Toto je fundamentálna evolúcia v správaní zákazníkov a očakávame, že to bude mať v najbližších rokoch vplyv aj na módny biznis,“ píše sa v štúdii The State of Fashion 2019.
McKinsey predpokladá, že etablovaní hráči budú zvažovať alternatívne vlastníctvo ako niečo, čo budú musieť prijať alebo minimálne testovať.
Viac zákazníkov bude mať podľa analytikov vo svojich šatníkoch požičané alebo secondhandové oblečenie.
Niektorí hráči sa do takéhoto biznisu už aj pustili. Švédsky reťazec H&M sa už v minulosti snažil zlepšiť si reputáciu klasického fast fashion predajcu. Začal používať viac organickej bavlny, povzbudzoval zákazníkov, aby recyklovali svoje oblečenie a v niektorých krajinách ponúkal opravu odevov. To je však pre takého obrovského hráča iba kvapka v mori.
Najnovšie sa H&M púšťa do biznisu so second handom. Už pred pár rokmi investoval do platformy Sellpy, ktorá sa špecializuje na internetový predaj noseného oblečenia. V októbri sa stal jej väčšinovým vlastníkom.
Reťazec ešte v apríli oznámil, že cez svoju značku & Other Stories vyskúša predávať secondhandové oblečenie. „Vidíme to ako rastúcu časť odvetvia, ktorá predstavuje veľkú príležitosť pre spotrebiteľov i možnosť redukovať vplyv na životné prostredie,“ povedala vtedy riaditeľka udržateľnosti v reťazci Anna Geddová.
H&M zaznamenal v posledných rokoch pokles zisku i hromadenie zásob, pretože nedokázal dostatočne rýchlo reagovať na meniace sa požiadavky zákazníkov a nárast internetového predaja.
Keď zarába nosené
Trh s odevmi z druhej ruky napríklad v USA dosiahol za minulý rok hodnotu 24 miliárd dolárov. Na porovnanie, trh s fast fashion bol 35 miliárd dolárov. Uvádza to analýza spoločnosti GlobalData pre online obchod s noseným oblečením thredUP.
Podľa štúdie si vlani 64 percent Američaniek oblečenie zo second handu buď kúpilo, alebo sa tejto možnosti do budúcnosti nebráni. Medziročne je to nárast o 12 percentuálnych bodov.
„V porovnaní s celkovým trhom s odevmi sa opätovný predaj stáva fenoménom. Keďže dokáže uspokojiť požiadavky spotrebiteľov na rozmanitosť, hodnotu a udržateľnosť, očakávame, že rýchly rast bude pokračovať,“ uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti GlobalData Neil Saunders.
Analýza tiež predpokladá, že o desať rokov trh so secondhandovým oblečením dosiahne tržby 64 miliárd dolárov a predbehne fast fashion, ktorý si pripíše „len“ 44 miliárd dolárov.
