BRATISLAVA. Spotreba chleba na jedného obyvateľa na Slovensku je historicky najnižšia. Za posledné desaťročia klesla jeho spotreba na obyvateľa o pätinu.
Informoval o tom Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Podľa údajov Štatistického úradu SR Slovák v roku 2018 skonzumoval 34,5 kilogramu chleba, pričom v roku 2000 bola spotreba na jedného človeka vyše 50 kilogramov.
Nové trendy v stravovaní
V osemdesiatych rokoch minulého storočia to bolo dokonca okolo 70 kilogramov, čo v porovnaní so súčasnosťou predstavuje až dvojnásobný pokles.
"Za neustálym poklesom vidíme nové trendy v stravovaní, veľmi široký sortiment v ponuke pekárenských výrobkov, ale napríklad paradoxne aj zvyšujúcu sa kúpnu silu obyvateľstva," zdôvodnila Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Zvyšuje sa spotreba pečiva
Znižovanie spotreby chleba za uplynulé obdobie je výrazné a neustále pokračuje. Iný trend je pri pšeničnom pečive.
“Pomohla by dlhodobá a efektívne cielená dotačná politika štátu s cieľom odolávať neprimeranému tlaku konkurenčných výrobkov zo zahraničia, ktoré vo svojej cene už takúto dotačnú podporu od svojich materských krajín obsahujú.
„
V poslednom desaťročí osciluje spotreba na jedného obyvateľa na úrovni 30 kilogramov, v roku 2000 to bolo dokonca 33 kilogramov na osobu a v osemdesiatych rokoch minulého storočia bola spotreba pšeničného pečiva na úrovni 22 kilogramov na osobu.
"Za nárastom spotreby pšeničného pečiva stoja prevažne nové druhy pekárenských výrobkov či dopekané a rozpekané pečivo, ktoré sa pripravuje v obchodných prevádzkach. Spotreba čerstvého pečiva, kam sa radí najmä klasický biely rožok, má pritom klesajúcu tendenciu," uviedla Lopúchová.
Nevyužité kapacity spôsobujú problémy
Podľa nej sa aj z tohto dôvodu výrobné kapacity pekární dlhodobo využívajú na menej ako polovicu, čo spôsobuje pekárom obrovské problémy.
Z uvedeného podľa pekárov vyplýva, že spotreba chleba a pšeničného pečiva je priamo úmerne ovplyvnená dobou a životným štýlom.
Ceny potravín v porovnaní s vlaňajšími Vianocami vzrástli o päť percent Čítajte Kým koncom minulého storočia sa v SR konzumoval chlieb ako základná denná potravina a pšeničné pečivo bolo akýmsi doplnkom stravy tohto typu, dnes sú obyvatelia našej krajiny vystavení rôznym módnym trendom, ktoré zasiahli aj oblasť stravovania.
Na jednej strane je to podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov obrovská škála a rozmanitosť pekárskych výrobkov, ale veľkú úlohu zohráva aj takzvaná negatívna reklama a mýty o škodlivosti pekárskych výrobkov.
Pritom čerstvý chlieb ako základná denná potravina má nezastupiteľnú pridanú hodnotu vo výžive človeka.
"V chlebe sa nachádza jedinečný pomer sacharidov ako zdroja energie, pomerne vysoký obsah bielkovín so svojou stavebnou funkciou, veľmi nízky obsah tukov a v neposlednom rade má priaznivý obsah rôznych minerálnych látok, vitamínov a vlákniny, ktoré dávajú tejto výnimočnej potravine právom prívlastok 'chlieb náš každodenný'," zdôraznila Lopúchová.
Spotreba ešte poklesne
Podľa zväzu pekárov sa dá očakávať ďalšie zhoršovanie situácie v spotrebe domácich pekárskych výrobkov.
Pre pekárov, ktorí musí držať krok s udávaním módnych trendov, je to o to náročnejšie, že v poslednom desaťročí ich trápia neustále rastúce náklady, v niektorých nákladových položkách je to aj vyše 100 percent, pričom pultová cena týchto výrobkov posledných 10 rokov stagnuje, respektíve sa zvyšuje len minimálne.
Pomôžu dotácie a popularizácia
Východisko z tejto neľahkej situácie pekári vidia vo viacerých rovinách.
"V prvom rade je to lepšia komunikácia s obchodnými partnermi, ktorá by mala byť podporená legislatívnymi prvkami. Ďalej by to mala byť dlhodobá a efektívne cielená dotačná politika štátu s cieľom odolávať neprimeranému tlaku konkurenčných výrobkov zo zahraničia, ktoré vo svojej cene už takúto dotačnú podporu od svojich materských krajín obsahujú," uviedla Lopúchová.
"A v neposlednom rade by to mala byť popularizácia spotreby domáceho chleba a pečiva s využitím medializácie pre všetkých obyvateľov Slovenska, ako aj osveta najmä u školskej mládeže," dodala Lopúchová.
