Chceli by ste žiť v Severnej Kórei? Vážne. Chceli? Alebo inak. Chceli by ste zo Slovenska Severnú Kóreu?

Izolovanú, neslobodnú krajinu, ktorá vás drží v nevedomosti, prenasleduje, zatvára, nepohodlných vraždí a zvyšku sveta je na smiech? Chceli by ste stáť v hodinových radoch na ovocie, toaletný papier a rybu na štedrovečerný stôl a nemať istotu, že ich dostanete?
Že nie? Omyl. Chceli. Príliš mnohí zabudli.
Podľa nedávneho prieskumu Slováci hodnotia režim spred novembra ’89 úplne rovnako ako ten súčasný. A každý tretí z nás má pocit, že zmena za to nestála.
Sme nepoučiteľní a nebezpečne zabúdame. Na časy, ktoré sa opakovať (ne)môžu, na zlé rozhodnutia, ktoré sa už nedajú vrátiť späť. Spomíname na ne selektívne, dokonca aj s nostalgiou. Dovolili sme, aby časy totality neostali iba v učebniciach s veľkým výkričníkom. Reinkarnujeme fašistov, komunistov sme nikdy v skutočnosi neodsúdili, dovolili sme im skartovať minulosť a volili sme ich ďalej, púšťame opäť k slovu zombíkov z 90. rokov.
Nechali sme v tichosti odísť mnohých, ktorí nás okrádali. A, bohužiaľ, necháme aj ďalších.
Človek (a nielen Slovák) rýchlo zabúda.