BRATISLAVA. Štát začína riešiť veľkú rozdrobenosť pozemkového vlastníctva na Slovensku.
Oznámila to na brífingu po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS).
Územia vybrala komisia
Informovala, že vláda SR na svojom rokovaní schválila prvé katastrálne územia, v ktorých sa budú realizovať po viac ako desaťročí pozemkové úpravy financované zo štátneho rozpočtu.
Presne 120 katastrálnych území vybrala podľa transparentných kritérií 27-členná medzirezortná komisia zriadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zložená bola z odborníkov z rôznych oblastí.
"Začatie financovania pozemkových úprav štátom a schválenie prvých 120 katastrálnych území po celom Slovensku je historický míľnik pre našu krajinu. Odštartovať vyriešenie tak komplikovaného problému, akým je katastrofálna situácia s rozdrobenosťou pôdy sme dokázali vďaka špičkovej odbornosti a úzkej komunikácii s celým spektrom zainteresovaných," uviedla Matečná.
Reforma za 68 miliónov
Celkovo 120 katastrálnych území z 3103, kde ešte komplexné pozemkové úpravy neboli zrealizované, bolo podľa Matečnej vybraných na základe preukázanej naliehavosti vykonania pozemkových úprav pre začatie pozemkových úprav v roku 2020 s predpokladanou hodnotou 68 miliónov eur hradenou zo štátneho rozpočtu SR.

Počas priemernej dĺžky trvania konania pozemkových úprav päť rokov bude podľa nej táto suma čerpaná postupne, vždy po odovzdaní etáp a ucelených častí projektu pozemkových úprav.
Priblížila, že komisia vyberala územia na základe zverejnených hodnotiacich kritérií - vlastníckych, užívacích a mimorezortných.
Medzi vlastnícke kritériá patria priemerný počet parciel na jedného vlastníka, priemerný počet vlastníkov na jednu parcelu, priemerný počet parciel na liste vlastníctva na jeden hektár (ha), priemerný počet vlastníkov na jeden ha, priemerný počet vlastníckych vzťahov na jeden ha, podiel špeciálnych kultúr poľnohospodárskej pôdy, podiel poľnohospodárskej pôdy bez špeciálnych kultúr, podiel lesných pozemkov.
Medzi užívacie kritériá patria počet žiadateľov o priame podpory, viacnásobné deklarácie (križovania) pri žiadateľoch o priame platby, počet mladých farmárov a podnájomné pozemky.
Mimorezortné kritériá sú podpora území zaradených do najmenej rozvinutých okresov a podpora katastrálnych území zaradených do chránených vodohospodárskych oblastí.
Dodala, že v komisii bolo okrem odborníkov z agrorezortu zastúpené aj Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie SK 8, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností, Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska, Združenie mladých farmárov na Slovensku, Slovenský pozemkový fond, Komora pozemkových úprav, odbory opravných prostriedkov okresných úradov Bratislavy, Banskej Bystrice, Košíc, Nitry, Prešova, Trenčína, Trnavy a Žiliny.
Z rokovania vlády:
Slovenský pozemkový fond dosiahol vlani kladný hospodársky výsledok vo výške 13,82 milióna eur. Na kladnom výsledku sa v rozhodujúcej miere podieľala najmä maximálna hospodárnosť na strane kapitálových a bežných výdavkov, nezrealizované verejné obstarávanie nových informačných systémov, ako aj vysoké plnenie rozpočtovaných príjmov z prenajatých pozemkov a z predaja fondom spravovaných pozemkov. Fond navrhuje uvedený hospodársky výsledok za rok 2018 rozdeliť tak, aby 6,72 milióna eur išlo do rezervného fondu na financovanie zabezpečenia pozemkových úprav, 1,5 milióna eur smerovalo pre kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva na financovanie zabezpečenia projektov pozemkových úprav, ďalej 3 milióny eur išli pre kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov a 2,60 milióna eur do rezervného fondu Fondu na rekonštrukciu jeho administratívnych budov. Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti aj podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, nakladá taktiež s poľnohospodárskymi pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Môže najmä bezodplatne prevádzať nehnuteľnosti z vlastníctva štátu do vlastníctva reštituentov na účely reštitučných náhrad, predávať pozemky, ako aj prenajímať nehnuteľnosti.
Novelizované znenie zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a taktiež návrh úpravy zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa v tomto roku na rokovanie vlády nedostanú. Kabinet na stredajšom zasadnutí zrušil predloženie návrhov z Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2019. Oba právne predpisy malo v lete tohto roku predložiť vláde Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. V prípade novely zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá mala spresniť a doplniť niektoré ustanovenia a tak zvýšiť ich účinnosť, nastal sklz pri rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska a Asociáciou vodárenských spoločností. "Na návrhu právnej úpravy naďalej pracujeme, predpokladáme, že medzi bodmi na rokovaní vlády bude v roku 2020," ozrejmil minister životného prostredia SR László Sólymos (Most-Híd). Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pripravuje envirorezort s cieľom upraviť procesy a zosúladiť ustanovenia s aplikačnou praxou i ďalšími predpismi v tejto oblasti. "V tejto súvislosti je však potrebné doriešiť niektoré body navrhovanej úpravy tak, aby boli procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie plne funkčné a efektívne, čo vyžaduje dlhší časový rámec na rokovania s pripomienkujúcimi subjektmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania," vysvetlil šéf envirorezortu.
Novelizované znenie zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a taktiež návrh úpravy zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa v tomto roku na rokovanie vlády nedostanú. Kabinet na stredajšom zasadnutí zrušil predloženie návrhov z Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2019. Oba právne predpisy malo v lete tohto roku predložiť vláde Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. V prípade novely zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá mala spresniť a doplniť niektoré ustanovenia a tak zvýšiť ich účinnosť, nastal sklz pri rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska a Asociáciou vodárenských spoločností. "Na návrhu právnej úpravy naďalej pracujeme, predpokladáme, že medzi bodmi na rokovaní vlády bude v roku 2020," ozrejmil minister životného prostredia SR László Sólymos (Most-Híd). Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pripravuje envirorezort s cieľom upraviť procesy a zosúladiť ustanovenia s aplikačnou praxou i ďalšími predpismi v tejto oblasti. "V tejto súvislosti je však potrebné doriešiť niektoré body navrhovanej úpravy tak, aby boli procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie plne funkčné a efektívne, čo vyžaduje dlhší časový rámec na rokovania s pripomienkujúcimi subjektmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania," vysvetlil šéf envirorezortu.