BRATISLAVA. Mimoriadna schôdza parlamentu k príprave procesu návratu investičného zlata na Slovensko nebude. Plénum neschválilo v stredu jej program.
Jediným jeho bodom bol návrh uznesenia, ktorým chcel parlament zaviazať Národnú banku Slovenska (NBS) k tomu, aby začala proces návratu zlata z Veľkej Británie.
Schôdzu inicioval Fico
Zvolanie mimoriadnej schôdze k tejto problematike inicioval koaličný Smer-SD prostredníctvom poslanca Roberta Fica.
Fico chce doma zlaté rezervy z Londýna. Načo nám tu budú? Čítajte Za prijatie programu hlasovalo 59 poslancov, proti bolo 41 a zdržalo sa 16 z prítomných 118 poslancov.
Za hlasovali poslanci koaličného Smeru-SD, SNS, z Mosta-Híd hlasoval za Eduard Adamčík, Péter Vörös, ostatní sa zdržali.
Opozícia bola proti schváleniu programu spolu s niektorými nezaradenými poslancami, poslanci ĽSNS sa zdržali.
Smer avizuje druhý pokus
Smer-SD sa bude pravdepodobne opäť snažiť zozbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze. Uviedol to poslanec Dušan Jarjabek.
Jarjabek vidí za neúspechom prvého pokusu chýbajúcich poslancov v pléne. Napríklad z klubu Smer-SD nebolo prítomných na hlasovaní sedem zákonodarcov, z SNS chýbali traja. Celkovo bolo neprítomných 32 poslancov.
Ide o 31,7 tony zlata za 1,3 miliardy eur
Uznesením chceli poslanci požiadať Národnú banku Slovenska (NBS) o prípravu procesu návratu investičného zlata, ktoré má Slovensko uložené v britskej Bank of England (BoE). Ide o 31,7 tony zlata v hodnote približne 1,3 miliardy eur.
NBS vďaka spolupráci s BoE zarobila na obchodovaní so zlatom za posledných 10 rokov približne 50 miliónov eur.
V uznesení, ktoré predložili poslanci Smeru-SD, mal parlament skonštatovať, že vníma riziká spojené s predpokladanou finančnou krízou, pokračujúcu procedúru brexitu a rozhodnutie viacerých krajín stiahnuť zlato z BoE na svoje územia.
Okrem toho parlament v navrhnutom uznesení žiadal NBS, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré budú v čo najkratšom čase viesť k návratu investičného zlata z BoE na územie SR.
Kamenický žiadal analýzu
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v utorok v parlamente uviedol, že je zástancom toho, aby sa urobila analýza k tejto problematike. Zamerať by sa mala napríklad na náklady spojené s dovozom tohto zlata na Slovensko. Kamenický zároveň doplnil, že sa hovorí o návrate zlata v "dohľadnom čase".
Ponechanie investičného zlata v Británii nepredstavuje dodatočné riziká, tvrdí NBS Čítajte NBS zaslala poslancom parlamentného finančného výboru v súvislosti so zlatými rezervami ešte v apríli tohto roka list.
Ponechanie investičného zlata v Bank of England po brexite nepredstavuje podľa slovenského regulátora žiadne dodatočné riziká a preto vtedy neodporúčala jeho premiestnenie.
Vtedajším guvernérom NBS bol Jozef Makúch. Podľa niektorých poslancov Smeru-SD sa však situácia odvtedy zmenila a vidia hrozbu v neriadenom brexite.
SaS: Nie je to problém na mimoriadnu schôdzu
Opozičná SaS chcela požiadať NBS o predloženie analýzy. Takto upravené uznesenie bola SaS ochotná podporiť. Na tlačovej konferencii to v stredu uviedol poslanec SaS Marián Viskupič.
Debata o slovenskom investičnom zlate je podľa neho relevantná, je to však odborná téma. "V žiadnom prípade to nie je aktuálny problém, a už vôbec téma na mimoriadnu schôdzu," podotkol Viskupič, podľa ktorého ide len o odpútanie pozornosti od tém nepríjemných pre stranu Smer-SD.
Uznesenie, ktoré navrhol Smer-SD, je podľa neho príkladom toho, ako môže politika vyhrať nad odbornosťou. Z návrhu citoval, že Národná rada (NR) SR "vníma riziká spojené s predpokladanou finančnou krízou". Vnímať tieto riziká mal podľa neho skôr prijatý štátny rozpočet.
Podľa neho nie je normálne bez odbornej diskusie prijímať takéto uznesenia.
"Podávame pozmeňovací návrh, v ktorom teda žiadame NBS o predloženie analýzy aktuálnych rizík a takisto analýzy výhodnosti alebo nevýhodnosti presunu zlata, a teda aby NBS musela konať až v prípade identifikácie významných rizík," poznamenal Viskupič.
V prípade prijatia tohto pozmeňujúceho návrhu bola SaS pripravená takto upravené uznesenie podporiť.
Nízke platby za ťažbu zlata
Poslanec SaS Karol Galek podotkol, že so zlatom súvisí aj ďalšia kauza. Ide o zlato, ktoré sa ťaží na Slovensku. Štát môže podľa neho dovoliť nejakej firme ťažiť toto zlato, ale mal by za to dostať úhradu za vyťažený nerast.
"Táto má byť 5 percent z tržieb za zlato po zohľadnení nákladov na jeho dobývanie a spracovanie," priblížil s tým, že podľa správnosti by to malo byť 400.000 eur, SR však dostáva 8000 eur. Ročne sa podľa neho vyťaží približne 500 kilogramov zlata.
Dôvodom má byť to, že spoločnosť, ktorá na Slovensku toto zlato ťaží, sa odvoláva na prechodnú vládnu výnimku, ktorá hovorí o znížení pôvodnej 5-percentnej sadzby na 0,1 percenta.
"Táto výnimka sa má uplatniť na nerasty, z ktorých možno vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra," podotkol s tým, že sa prihlásili ďalšie ťažobné spoločnosti, ktoré by na Slovensku chceli ťažiť zlato.
Podľa Galeka by si túto výnimku nemali uplatňovať, takisto ako ani ťažobná spoločnosť, ktorá ju v súčasnosti využíva.
V pozmeňujúcom návrhu chceli teda zároveň zaviazať vládu, aby prijala príslušné legislatívne zmeny v nariadení z roku 2002 a aby došlo k ukončeniu tejto "spornej" a podľa SaS neaplikovateľnej výnimky.
