VARŠAVA. Zrejme ťažko nájdeme európsku metropolu, ktorá by sa rozvíjala tak dynamicky a s entuziazmom ako Varšava. Hlavné mesto Poľska v uplynulých rokoch začalo mohutnú prestavbu, ktorej cieľom je vytvoriť moderné mesto a zaceliť rany z minulosti.
Nezvyčajne široké ulice a bytové domy, ktorým chýba snaha odlíšiť sa a priniesť niečo nové, invenčné. Jednoducho nesú hlavné znaky socialistického realizmu s pozitívnym, ale najmä s tým negatívnym.
Taký máte pocit, keď sa prechádzate po uliciach širšieho centra Varšavy.
Mesto sa stalo symbolom životaschopnosti a do istej miery odzrkadľuje poľský naturel. Do istej miery preto, lebo vývoj a jeho obraz výrazným spôsobom poznamenal bývalý režim. A určite viac než v iných mestách bývalého východného bloku.
Neúprosná vojna

Na pochopenie súvislostí sa vráťme o 75 rokov späť. V roku 1944 sa Poliaci púšťajú do boja, ktorý bol odsúdený na neúspech. V snahe zabrániť, aby Varšavu pod nadvládou nacistov oslobodili sovietske vojská, spúšťajú Varšavské povstanie. Cieľom bolo nastoliť poľskú vládu bez vplyvu komunistického režimu.
Povstalci však od začiatku ťahajú za kratší koniec. Navyše, nemeckí okupanti dostali rozkaz zrovnať mesto zo zemou. A k povstaniu sa nepridali ani vojská Červenej armády, ktoré sa zastavili a odmietli povstalcom pomôcť.
Výsledky boli pre Poliakov katastrofálne. V povstaní zahynulo 200-tisíc civilistov, ďalších 700-tisíc z mesta utieklo. Samotná Varšava bola na 90 percent úplne zničená. Metropola so stáročnou históriou bola na kolenách.

Socialistický realizmus
Po druhej svetovej vojne sa mesto začalo budovať prakticky nanovo. Aj keď sa časť pamiatok, napríklad historické centrum, obnovilo, väčšina z nich sa postavila podľa dobovej socialistickej architektúry.
Keď poľského architekta Adama Białobrzeského zo štúdia FAAB Architektura opýtate, čo z tejto epochy najviac negatívne poznačilo mesto, dlho nerozmýšľa.