BRATISLAVA. Mala to byť novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by zlepšila štátne nákupy. Nakoniec ju potopili poslanecké návrhy Ľubomíra Vážneho (Smer) a Petra Marčeka (nezaradený).
Poslancami parlamentu právnu normu najprv schválili, no prezidentka Zuzana Čaputová ju odmietla podpísať, a tak sa vrátila do parlamentu.
Vážny chce viac tajností. O čo ide v novele o verejnom obstarávaní Čítajte Opätovne hlasovaním poslancov neprešla, takže akékoľvek novinky vo verejnom obstarávaní sa odsúvajú minimálne o niekoľko mesiacov.
Na návrhy Vážneho a Marčeka upozorňovala Nadácia Zastavme korupciu a združenie aktivistických ítečkárov Slovensko.Digital.
Podľa nich predstavujú problém, ktorý by vážne ovplyvnil štátne nákupy informačných technológií.
INDEX sa zhovára s expertmi Slovensko.Digital Ľuborom Illekom a Petrom Kulichom.
V rozhovore sa dočítate
- prečo bola Vážneho novela nesprávna,
- čo je problém pri verejnom obstarávaní v štátnom IT,
- z ktorej krajiny by sme si mali brať príklad,
- ako sa dá riešiť závislosť úradov od jediného dodávateľa,
- aj to, ako eurofondy ovplyvnili štátne IT projekty.
Čo hovoríte na výsledok hlasovania?
Kulich: Ostáva platiť pôvodný zákon. Podľa mňa je to najhorší scenár.
Prečo?
Kulich: Novela je potrebná. Dnes môže ktokoľvek obstarávateľa blokovať napríklad námietkami a dopytovaním sa.
V kuloároch sa hovorí, že sú firmy, ktoré takto robia biznis. Novela zavádzala inštitút špekulatívnych námietok, za ktoré by Úrad pre verejné obstarávanie mohol udeľovať pokuty. Tým, že neprešla, sú teraz víťazi tí, ktorí na celom systéme parazitujú.
Illek: Ja hodnotím výsledok ako menšie zlo. Zákon, ktorý je teraz platný, nie je predsa katastrofa. Ale to, čo hovoril poslanec Ľubomír Vážny, že keď neprejde jeho návrh, tak hackeri budú mať informácie na webe, je úplný nezmysel.
Vážny navrhol, aby sa aj IT tendre robili v režime kritickej infraštruktúry. Čo to znamená?
