Martin Pekarčík je študentom štvrtého ročníka Lekárskej fakulty v Bratislave. Popri škole so svojím tímom rozbehol podnikateľský projekt S-Case. Vyvíja zariadenie, ktoré je schopné zaznamenávať fyziologické funkcie tela aj bez prítomnosti špecializovaného medicínskeho personálu.
Malý prístroj vo veľkosti mobilu obsahuje glukomer, teplomer, pulzný oxymeter a tlakomer. Podľa medika z Trstenej by mohol zefektívniť a zlacniť zdravotnú starostlivosť v krajinách chudobnej Afriky, kde je ambulantná starostlivosť poskytovaná v extrémnych podmienkach s minimálnym technickým vybavením.
Martinov projekt je príklad, že aj popri náročnom štúdiu na vysokej škole možno v mladom veku rozbehnúť podnikanie. Za svoj príbeh získal Študentskú podnikateľskú cenu 2019 a Cenu INDEXU.
Piati finalisti súťaže Študentská podnikateľská cena 2019
Z päťdesiatky prihlásených firiem odborná komisia vybrala päť finalistov a absolútneho víťaza, ktorý bude Slovensko budúci rok v apríli reprezentovať na medzinárodnej súťaži v Kapskom Meste. Podujatie pripravila nezisková organizácia Junior Chamber International (JCI), mediálnym partnerom bol INDEX.
Filip Bevelagua, Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre: ponúka Tasty Slovakia box – balíček s tradičnými slovenskými pochúťkami, ktorý môže slúžiť ako suvenír pre zahraničných turistov či darček pre obchodných partnerov.
Dominika Bírová, Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre: jej firma Michalove konzervárne (Miko) vyrába domáce produkty bez použitia chemických látok.
Ivan lľko, Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave: v rámci svojho projektu navrhol takzvanú antikameru, teda ochranný kryt na kameru notebooku, ktorá chráni súkromie používateľa.
Kade Mackintosh, Fakulta riadenia a informatiky ŽU v Žiline: založil online jazykovú školu.
Martin Pekarčík, Lekárska fakulta UK v Bratislave: vyvíja medicínske all-in-one zariadenie S-Case.
INDEX sa s Martinom Pekarčíkom zhováral o špecifikách jeho podnikania.
V akom štádiu je váš projekt?
Sme vo fáze, keď sa snažíme získať peniaze od investorov. Máme nejaké ponuky od investičných spoločností, ale stále hľadáme takých, ktorí rozumejú problematike Afriky, preventívnej diagnostike a samotnej technológii. Dúfam, že v prvom alebo druhom štvrťroku budúceho roka peniaze získame.
Sú to zahraničné firmy?
Áno, ale boli by sme radi, keby boli slovenské. Lenže tie sa takejto investície boja, pretože nevedia, či náš nápad uspeje. Sme totiž kombináciou hardvérovej i softvérovej firmy.
Koľko peňazí potrebujete?
Potrebujeme 500-tisíc eur na vývoj, ktorý by mal trvať deväť mesiacov a následne sa tri mesiace bude testovať. Z týchto nákladov by sme chceli pokryť aj marketing, stratégiu a fázu, keď pôjdeme na trh.
Kedy bude vývoj vášho produktu ukončený?
Ideme do štvrtej fázy prototypu, ktorej sa hovorí TRL 6. Ide o testovanie prototypu v reálnom prostredí. V štvrtom prototype opravujeme chyby, ktoré sme zistili, či vymieňame senzory.
Štvrtý prototyp by sme chceli otestovať vo februári v Afrike osobne. Plánujeme ísť do subsaharských krajín ako Keňa, Rwanda a Ghana. Peniaze sme na cestu získali z európskych grantov.
Zariadenie je kombináciou hardvéru a softvéru. Ako ste riešili komponenty do zariadenia?
Jednotlivé súčiastky sú dovážané z niekoľkých krajín zo zahraničia. Matičnú dosku sme navrhli a vyrobili sami, keďže v tíme máme aj chalanov zo Slovenskej technickej univerzity.
V S-Case teda nie som len ja sám. Tím je pomerne rôznorodý a každý má niečo na starosti. Máme človeka zodpovedného za hardvér, ďalší je zodpovedný za softvér. Slavomír Hruška je manažér, ktorý rieši investície, finančnú stránku nášho podnikania a spolupráce s inými spoločnosťami.
Ďalším členom tímu je produktový dizajnér Ján Forgáč, navrhuje, ako má zariadenie vyzerať. Do tímu treba zarátať aj Andreu Furdovú, kardiologičku z Prahy, ktorá nám pomáha v medicínskom obore.
Tím spoločnosti S-Case (zľava): Slavomír Hruška, František Kudlačák, Martin Pekarčík, Denis Čapkovič a Ján Forgáč. (zdroj: S-Case)Ako ste sa dostali k navrhovaniu medicínskych zariadení?
Raz sme na hodine fyziológie dostali za úlohu odobrať si so spolužiakom navzájom krv. Lenže môjmu spolužiakovi nebolo vidieť žily, bol trošku objemnejší. Položil som si otázku, ako asi odoberajú krv ľuďom ako on.
Po nejakom čase sme vymysleli prístroj pod názvom vein seeker (hľadač žíl), ktorý dokáže nájsť žily pod vrstvou tuku. Zariadenie sme začali vyvíjať, ale po čase sme to vzdali, pretože sme o potrebe tohto prístroja neboli presvedčení.
To vás zjavne neodradilo. Prečo ste sa pustili do podnikania?
K nápadu podnikať som sa dostal v čase, keď sa moja mama, ktorá pracuje v zdravotníctve, vrátila z Peru. Ukazovala mi fotografie od jazera Titicaca a rozprávala mi o prístupe k zdravotnej starostlivosti.
Vtedy som si uvedomil obrovskú priepasť v kvalite zdravotníctva. V rozvojových krajinách často pracujú takzvaný medical officers, čo je nízkotrénovaný personál s trojročnou školou.
Naším cieľom bolo zvýšiť ich kvalitu a rozšíriť ich znalosti. Zistili sme, že zariadenie, ktoré by im naozaj pomohlo k diagnostike, by sa im zišlo a ponúklo by im všetky informácie na jednom mieste.
Stále študujete. Ako intenzívne sa popri škole venujete podnikaniu?
Mám to rozdelené na obdobie v skúškovom období a mimo neho. Počas skúškového sa firme venujem denne minimálne tri hodiny. Keďže pracujeme v tíme, často povinnosti prenechám na niektorého z jeho členov.
Mimo skúškového sa projektu venujem prakticky nepretržite. Často spávam tri-štyri hodiny. Počas dňa riešim naraz S-Case aj školu, čo je dosť náročné. Takže najmä počas skúškového obdobia ťahám od nevidím do nevidím. Ale dá sa to skombinovať.
Aká by mala byť výsledná cena vášho produktu?
