Spí štyri hodiny denne. Medik z Oravy pracuje na záchrane Afriky

Martin Pekarčík je študentom štvrtého ročníka Lekárskej fakulty v Bratislave. Popri škole so svojím tímom rozbehol podnikateľský projekt S-Case. Vyvíja zariadenie, ktoré je schopné zaznamenávať fyziologické funkcie tela aj bez prítomnosti špecializovaného medicínskeho personálu.

Malý prístroj vo veľkosti mobilu obsahuje glukomer, teplomer, pulzný oxymeter a tlakomer. Podľa medika z Trstenej by mohol zefektívniť a zlacniť zdravotnú starostlivosť v krajinách chudobnej Afriky, kde je ambulantná starostlivosť poskytovaná v extrémnych podmienkach s minimálnym technickým vybavením.

Martinov projekt je príklad, že aj popri náročnom štúdiu na vysokej škole možno v mladom veku rozbehnúť podnikanie. Za svoj príbeh získal Študentskú podnikateľskú cenu 2019 a Cenu INDEXU.

INDEX sa s Martinom Pekarčíkom zhováral o špecifikách jeho podnikania.

V akom štádiu je váš projekt?

Sme vo fáze, keď sa snažíme získať peniaze od investorov. Máme nejaké ponuky od investičných spoločností, ale stále hľadáme takých, ktorí rozumejú problematike Afriky, preventívnej diagnostike a samotnej technológii. Dúfam, že v prvom alebo druhom štvrťroku budúceho roka peniaze získame.

Sú to zahraničné firmy?

Áno, ale boli by sme radi, keby boli slovenské. Lenže tie sa takejto investície boja, pretože nevedia, či náš nápad uspeje. Sme totiž kombináciou hardvérovej i softvérovej firmy.

Koľko peňazí potrebujete?

Potrebujeme 500-tisíc eur na vývoj, ktorý by mal trvať deväť mesiacov a následne sa tri mesiace bude testovať. Z týchto nákladov by sme chceli pokryť aj marketing, stratégiu a fázu, keď pôjdeme na trh.

Kedy bude vývoj vášho produktu ukončený?

Ideme do štvrtej fázy prototypu, ktorej sa hovorí TRL 6. Ide o testovanie prototypu v reálnom prostredí. V štvrtom prototype opravujeme chyby, ktoré sme zistili, či vymieňame senzory.

Štvrtý prototyp by sme chceli otestovať vo februári v Afrike osobne. Plánujeme ísť do subsaharských krajín ako Keňa, Rwanda a Ghana. Peniaze sme na cestu získali z európskych grantov.

Zariadenie je kombináciou hardvéru a softvéru. Ako ste riešili komponenty do zariadenia?

Jednotlivé súčiastky sú dovážané z niekoľkých krajín zo zahraničia. Matičnú dosku sme navrhli a vyrobili sami, keďže v tíme máme aj chalanov zo Slovenskej technickej univerzity.

V S-Case teda nie som len ja sám. Tím je pomerne rôznorodý a každý má niečo na starosti. Máme človeka zodpovedného za hardvér, ďalší je zodpovedný za softvér. Slavomír Hruška je manažér, ktorý rieši investície, finančnú stránku nášho podnikania a spolupráce s inými spoločnosťami.

Ďalším členom tímu je produktový dizajnér Ján Forgáč, navrhuje, ako má zariadenie vyzerať. Do tímu treba zarátať aj Andreu Furdovú, kardiologičku z Prahy, ktorá nám pomáha v medicínskom obore.

Tím spoločnosti S-Case (zľava): Slavomír Hruška, František Kudlačák, Martin Pekarčík, Denis Čapkovič a Ján Forgáč. (zdroj: S-Case)

Ako ste sa dostali k navrhovaniu medicínskych zariadení?

Raz sme na hodine fyziológie dostali za úlohu odobrať si so spolužiakom navzájom krv. Lenže môjmu spolužiakovi nebolo vidieť žily, bol trošku objemnejší. Položil som si otázku, ako asi odoberajú krv ľuďom ako on.

Po nejakom čase sme vymysleli prístroj pod názvom vein seeker (hľadač žíl), ktorý dokáže nájsť žily pod vrstvou tuku. Zariadenie sme začali vyvíjať, ale po čase sme to vzdali, pretože sme o potrebe tohto prístroja neboli presvedčení.

To vás zjavne neodradilo. Prečo ste sa pustili do podnikania?

K nápadu podnikať som sa dostal v čase, keď sa moja mama, ktorá pracuje v zdravotníctve, vrátila z Peru. Ukazovala mi fotografie od jazera Titicaca a rozprávala mi o prístupe k zdravotnej starostlivosti.

Vtedy som si uvedomil obrovskú priepasť v kvalite zdravotníctva. V rozvojových krajinách často pracujú takzvaný medical officers, čo je nízkotrénovaný personál s trojročnou školou.

Naším cieľom bolo zvýšiť ich kvalitu a rozšíriť ich znalosti. Zistili sme, že zariadenie, ktoré by im naozaj pomohlo k diagnostike, by sa im zišlo a ponúklo by im všetky informácie na jednom mieste.

Stále študujete. Ako intenzívne sa popri škole venujete podnikaniu?

Mám to rozdelené na obdobie v skúškovom období a mimo neho. Počas skúškového sa firme venujem denne minimálne tri hodiny. Keďže pracujeme v tíme, často povinnosti prenechám na niektorého z jeho členov.

Mimo skúškového sa projektu venujem prakticky nepretržite. Často spávam tri-štyri hodiny. Počas dňa riešim naraz S-Case aj školu, čo je dosť náročné. Takže najmä počas skúškového obdobia ťahám od nevidím do nevidím. Ale dá sa to skombinovať.

Aká by mala byť výsledná cena vášho produktu?

Nie je stanovená, ale približne hovoríme o sume dvesto eur. Je to len odhad. Úprimne, cena musí odrážať aj to, že aj my z niečoho musíme žiť. Ak pôjde všetko dobre a prídeme do fázy výroby, jednotková cena za zariadenie sa bude znižovať.

Máme pred sebou ešte dlhú cestu a musíme vyvíjať na zariadení mnoho vecí. Predpokladám, že dosť nám dá testovanie zariadenia v Afrike. Tam najlepšie zistíme, čo potrebujú lekári, aká je pre nich akceptovateľná cena a čo reálne potrebujú.

Takže s reálnymi ľuďmi či zákazníkmi zatiaľ nekomunikujete?

Komunikujeme. Sme v spojení s organizáciami, ktoré v rozvojových krajinách pôsobia, ako sú Lekári bez hraníc. Pomáha nám sociálna sieť LinkedIn, ktorou oslovujeme miestnych lekárov či programových manažérov neziskových organizácii zo Slovenska i zahraničia.

Čo vám na zariadenie hovoria?

Nevidia veľkú pridanú hodnotu v regiónoch, kde sa nachádzajú kliniky. Máme však pozitívnu spätnú väzbu, naposledy od istej organizácie z Kene, ktorej sa nápad páčil. Vedia, že v rozvojových krajinách sú regióny, kde sa nemocnice nenachádzajú.

Naše zariadenie má potenciál vyplniť medzeru v zdravotnej starostlivosti. Konkrétne v primárnej diagnostike, čo je zdravotný základ pacienta. Nie je to zariadenie na testovanie konkrétneho typu ochorenia či rakoviny.

Je to v podstate telemedicína, keďže pacient sa doma sám monitoruje napríklad po jednodňovej operácii. Ušetrí na tom nemocnica a samotný pacient sa môže liečiť v domácom prostredí alebo v seniorských domovoch. Druhou oblasťou je, že takéto monitorovanie pacientov môže prebiehať aj v odľahlých oblastiach, kde nie sú nemocnice.

Čo obsahuje vaše zariadenie?

Obsahuje pulzný oxymeter na sledovanie pulzu, tlakomer, teplomer a glukomer na sledovanie glukózy v krvi. Ide o štyri zariadenia v jednom, no vo finálnom zariadení by sme chceli zakomponovať aj hemoglobínový senzor na sledovanie malárie a rôznych typov anémií.

Mal by tam byť aj finger print, teda odtlačok prsta na sledovanie a monitorovanie pacientov. Chceme urobiť aj vychytávku určenú pre očkovanie. Pacient len priloží prst a zariadenie ho upozorní, kedy má prísť na očkovanie či preočkovanie.

Čo EKG?

To sme vyvinuli, ale nedali sme to do zariadenia. Nevideli sme dopyt po tejto funkcionalite, čo nám potvrdili mnohí lekári, ktorí v Afrike pôsobia. Dôvodom je aj vyššia cena.

EKG je, samozrejme, zaujímavé do budúcnosti a nie je vylúčené, že drahšie modely ho budú mať, no zatiaľ s ním nepočítame. V tom sme flexibilní, vieme sa prispôsobiť tak, aby bolo zariadenie šité na mieru každej skupine klientov.

Zariadenie S-Case (zdroj: S-Case)

Dáta o pacientoch sa ukladajú priamo do zariadenia?

Áno, priamo do pamäte zariadenia a následne sa preposielajú do cloudu. K týmto dátam bude mať prístup lekár a pacient napríklad z notebooku. Je to zatiaľ vízia, ktorá ešte nefunguje, pretože zatiaľ budeme prioritne testovať hardvér.

Softvér budeme financovať z investícií, ak ich zoženieme. Všetko má svoju postupnosť, aby sme nevyvíjali produkt, ktorý by bol síce podľa nás super, ale trh ho buď nepotrebuje, alebo nechce.

Kto vám konkuruje?

Nepriamu konkurenciu máme a ňou sú samotné zariadenia typu tlakomer. Potom sú zariadenia, ktoré kombinujú napríklad dva-tri senzory, no nemajú ich päť ako my, nemajú pacientsku databázu ako my.

Tým, že naším hlavným trhom je Afrika, počet našich konkurentov klesá. Je to aj jeden z dôvodov, prečo tam ideme. Do budúcnosti sa budeme snažiť do zariadenia pridať aj prediktívnu analytiku na predpovedanie ochorení pacienta.

Skúste to vysvetliť na konkrétnom príklade.

Pacientkou je tehotná žena, ktorá má zvýšený tlak krvi (hypertenziu). Je zároveň fajčiarka a má alergiu na penicilín. Ide o riziko pre ženu i dieťa. Dajme tomu, že budeme pacientku cez naše zariadenie monitorovať, merať jej krvný tlak, čím lekár dokáže lepšie nastaviť liečbu.

Zariadenie bude mať v sebe zároveň aj oficiálne regionálne medicínske postupy. Lekárovi navrhne konkrétny postup pri liečbe hypertenzie a navrhne mu aj lieky, ktorých je obrovské množstvo. Nemôže to byť však hocijaký liek, ale liek šitý na mieru tehotnej ženy.

Nedá sa tak obísť lekár?

O to sa nesnažíme. Všetko je postavené na lekároch. Ide skôr o to, že zariadenie šetrí lekárovi čas a rozširuje vedomosti. Celkovo sa lekárom i pacientom snažíme uľahčiť život, aby čas radšej venovali anamnéze, keď sa pacient s lekárom rozpráva.

Poznám to sám na sebe. Som budúci lekár, aspoň dúfam, a učím sa momentálne farmakológiu. Viem, že existuje veľmi veľké množstvo farmaceutických názvov liekov. Zariadenie má lekárovi poradiť, ktoré lieky konkrétnemu pacientovi dať.

Viete už vyhodnotiť chybovosť vášho zariadenia?

Zatiaľ nie. Niektoré komponenty sú certifikované, ale celý prístroj ešte čaká testovanie a certifikovanie.

Máte už predobjednávky zariadení?

Máme asi dvadsať predobjednávok od klientov, ktorí sľúbili, že ak budú prototypy hotové, tak ich kúpia a vyskúšajú. Sú to klienti zo Saudskej Arábie alebo naši partneri z Kene.

V čom ako začínajúci podnikateľ vidíte riziko?

Vo všetkom. Momentálne je to hľadanie investora, čo je pre nás kľúčové. Ak robíte veľký projekt, potrebujete aj veľký vklad. Potrebujete správneho investora, no, žiaľ, Slovensko má len päť miliónov obyvateľov a je to malý trh, preto sa spoliehame na hľadanie v zahraničí.

Pomáha vám v podnikaní aj škola?

Každý deň sa naučím niečo nové. Prax však na fakulte naozaj nie je ideálna. Väčšinu dňa sedíme pred monitorom, kde nám niekto vysvetľuje niečo, a s pacientom sme možno pol hodinu.

To mi najviac prekáža. Na druhej strane kvalita Lekárskej fakulty je veľmi dobrá a máme aj kvalitných profesorov. Celkovo by som chcel po škole odísť do zahraničia. Aspoň to vyskúšať a potom sa uvidí, čo bude ďalej.

Finalisti Študentskej podnikateľskej ceny 2019: Zľava - Martin Pekarčík, Dominika Bírová, Ivan Iľko, Kade Mackintosh a Filip Bevelagua. (zdroj: Michal Zajaček)