Amerika mala svoju Julie Childovú, Kuba zasa najpredávanejšiu autorku kuchárok Nitzu Villapolovú a Francúzsko bezkonkurenčnú hviezdu domácej kuchyne Ginette Mathiotovú.
V Taliansku sa za otca národnej gastronómie považuje Pellegrino Artusi, biznismen, ktorého pokrokové zmýšľanie prekonalo svoju dobu.
Po krátkej jazde cez úzke ulice s farebnými markízami sa zastavujeme v centre mestečka Forlimpopoli, kde už čaká usmiata Susy Patrito-Silvová. „Vitajte v údolí jedla,“ hovorí sympatická Talianka, keď kráčame k rozľahlému sídlu Casa Artusi.
Vinárstvo v Tokaji, najväčšie v oblasti, sa inšpirovalo Toskámskom Čítajte Stojac pred mapou potravín s ochrannými nálepkami označenia pôvodu naplno pochopím, že o jedle sa v regióne Emilia-Romagna nežartuje. Obrázok praská vo švíkoch s parmskými šunkami, pancettou či cullatellom, bochníkmi parmigiana reggiana aj mäkkého syra squacquerone, olejom či balzamikovým octom z Modeny, ale aj gaštanmi a šťavnatými melónmi, hruškami a marhuľami.
Región na severe Talianska sa môže pochváliť takmer štyridsiatkou produktov s ochrannou známkou, z ktorých sa vďaka Pavlovovmu reflexu okamžite zbiehajú slinky. Nečudo, že biblia talianskej kuchyne vznikla práve tu, v kolíske talianskeho hodovania.
Foodbloger 19. storočia
Forlimpopoli leží na dôležitej križovatke pôvodnej rímskej cesty Via Emilia a cesty soli vedúcej z Cervie. Práve tu, v údolí najlepšieho jedla, prišiel na svet Pellegrino Artusi,“ hovorí S. Patrito-Silvová, riaditeľka kultúrneho centra Casa Artusi zasvätenému jeho posolstvu.
Autor kuchárskej knihy, na ktorú aj po vyše storočí prisahajú najlepší talianski šéfkuchári, sa narodil v roku 1820 do rodiny bohatého obchodníka, v ktorej sa o pozornosť rodičov delil s tuctom súrodencov.
Riaditeľka Casa Artusi pri obraze Pellegrina Artusiho (zdroj: Zuzana Zimmermannová)Po štúdiách prevzal rodinný biznis a ako obchodný cestujúci križoval krajinu všetkými smermi. Na potulkách sa mu tiež otvárali príležitosti ochutnávať pochúťky z rôznych regiónov.
