BRATISLAVA. Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050.
"Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny, ako Čína a India," uviedol premiér Peter Pellegrini (Smer) vo štvrtok pred začiatkom summitu EÚ.
Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita.
"Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve, aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie," priblížil premiér.
V otázke viacročného finančného rámca EÚ je podľa neho na stole návrh, ktorý hodnotí zásadne kriticky.
"Čo ma najviac mrzí, v tom návrhu vôbec nie je zohľadnená pozícia Priateľov kohézie. Zoberte si, že to je viac ako polovica krajín EÚ, ktoré sa stretli minulý rok na jeseň v Bratislave, a teraz sme sa stretli v Prahe, kde sme dali všetci jasné stanovisko, ako si predstavujeme tie parametre. Žiaľ, žiadne z týchto našich pripomienok tam nevidím," konštatoval premiér, pričom dodal, že pozícia Slovenska je jasná.
Očakáva, že najťažšie a zároveň najkonkrétnejšie debaty budú počas chorvátskeho predsedníctva budúci polrok.
Fínske predsedníctvo predstavilo návrh o podobe rozpočtu na ďalšie sedemročné programové obdobie, kde sa hovorí aj o vlastných zdrojoch do eurorozpočtu.
Fínsky návrh znamená konečnú podobu viacročného finančného rámca na úrovni 1,087 bilióna eur v platbách (1,07 % HNP 27-člennej EÚ).
Podľa vyjednávačov Európskeho parlamentu najnovší návrh fínskeho predsedníctva neobsahuje žiadne ďalšie financovanie iniciatív ohlásených šéfkou novej Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ako napríklad Fondu pre spravodlivý prechod (v súvislosti s bezuhlíkovou ekonomikou), strojnásobenie študentského programu Erasmus+ alebo program Európske záruky pre deti.
EP zdôraznil, že fínske predsedníctvo sa vybralo cestou hlbších škrtov v politike súdržnosti a navrhnuté úspory znamenajú aj obmedzenie alebo zníženie objemu financií na oblasti s jasnou európskou pridanou hodnotou, kde EÚ potrebuje čeliť silnej globálnej konkurencii - výskum, energetika, digitalizácia, vesmírna politika -, ako aj na oblasti, v ktorých je Únii pridelená nová zodpovednosť - migrácia, zahraničná politika, bezpečnosť a obrana. Škrty sa rovnako dotknú aj administratívy EÚ.
Vyjednávači EP kriticky zhodnotili aj fínsky návrh na reformu dlhodobého rozpočtu v oblasti vlastných zdrojov, kde je dôraz najmä na príspevky jednotlivých štátov, a poukázali na to, že tento postoj neodráža ani priority samotnej Rady EÚ.
