Verejné financie to v predvolebných rokoch nemajú ľahké, lebo končiaca vláda môže míňať na úkor nasledujúcej. Rok 2019 nebol výnimkou. Priniesol viacero opatrení, ktoré môžu mať menší i väčší vplyv na stav štátneho rozpočtu.

Zafixovanie veku odchodu do dôchodku anaviazanie minimálnej mzdy a dôchodku na priemernú mzdu sú najvýznamnejšie z nich.
INDEX sa pýtal štvorice analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, inštitútov INEKO a INESS, ako hodnotia zavedené opatrenia. Viktor Novysedlák, Peter Goliaš a Radovan Ďurana odpovedajú, ktoré považujú za pozitívne a ktoré za negatívne a vysvetľujúprečo.
Viktor Novysedlák, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Najlepšie opatrenia:
1/ Zrušenie odvodu, ktorý mali platiť obchodné reťazce.
2/ Úprava nárokov z priebežného dôchodkového systému pre sporiteľov v 2. pilieri. Došlo tak k férovému nastaveniu voči tomu, čo sporitelia platia do Sociálnej poisťovne, a čo z nej v podobe dôchodku dostanú.
Najhoršie opatrenia:
1/ Zavedenie stropu na dôchodkový vek priamo do ústavy. Zmeniť ústavu je ťažšie ako schváliť štandardný zákon, čím sa znemožnilo priebežne a na racionálnych argumentoch upravovať jeden z kľúčových parametrov dôchodkového systému. Strop veku odchodu do dôchodku znamená výrazné zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.