Okrúhle výročie si tento rok nepripomína len Nežná revolúcia. Na jej pozadí sa udiali aj ďalšie dôležité udalosti. Jedna z nich sa týka výstavby bratislavského metra.
Ubehlo presne 30 rokov, odkedy sa prakticky rozhodlo o jej zastavení. O projekte z konca socialistickej éry sa INDEX zhováral s jeho spoluautorom, architektom Vladimírom Šimkom.
Vždy ste sa chceli stať architektom?
V podstate áno. Na gymnáziu som mal ešte rôzne úlety, keď som rozmýšľal nad štúdiom jadrovej fyziky v bývalom Sovietskom zväze, ale nakoniec som išiel v stopách môjho otca, ktorý bol tiež architektom. Štúdium som absolvoval na Fakulte architektúry STU v Bratislave.
Takže to bolo prirodzené rozhodovanie.
Áno. Dá sa povedať, že išlo o prirodzený vývoj.
Ako ste sa dostali do Dopravoprojektu, ktorý mal na starosti projektovanie dopravy v Bratislave a okolí?
Pôvodne som mal po skončení školy nastúpiť do útvaru pozemných stavieb, ale práve v tom čase sa formovalo stredisko rýchlodráhy. Jeho ťažiskovou úlohou bolo projektovanie bratislavskej rýchlodráhy. Spolupráca na takomto ambicióznom projekte bola pre čerstvého absolventa veľkou výzvou, preto som využil túto príležitosť a nastúpil do strediska rýchlodráhy.
Šéfka Pelikána: Lietame príliš lacno Čítajte Prečo sa pri bratislavskom projekte nepoužíval pojem metro, ale rýchlodráha?
Išlo o direktívne politické rozhodnutie. Pojem metro bol pre Bratislavu tabu. Metro mohlo mať len hlavné mesto Československa Praha. Pre Bratislavu sa zaužíval pojem rýchlodráha, hoci dopravná technológia bola pôvodne rovnaká ako v Prahe, kde je aj dodnes v prevádzke.
Tak znelo zadanie?
