BRATISLAVA. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala zákon o štátnom rozpočte na budúci rok aj viaceré novely prinášajúce zmeny v daňovej oblasti.
Medzi nimi je aj zákon týkajúci sa bankového odvodu.
Fico na kampaň zneužil banky, štátu majú poslať tretinu zisku Čítajte Vníma však obavy Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky, podľa ktorých časovo neobmedzený bankový odvod predstavuje významné riziko pre bankový sektor a môže oslabiť celkovú ekonomickú kondíciu Slovenska.
Na druhej strane však hlava štátu tiež vníma to, že s príjmami z tohto odvodu počíta schválený štátny rozpočet na rok 2020. Podľa prezidentky môže novozvolený parlament riziká vyplývajúce z tejto právnej úpravy kedykoľvek v priebehu budúceho roka odstrániť v podobe novely zákona.
Osobitný odvod budú banky na Slovensku platiť aj naďalej a od budúceho roka sa jeho výška zdvojnásobí. Banky platili odvod vo výške 0,2 % z hodnoty svojich pasív vykazovaných v súvahe, znížených o niektoré položky.
Pôvodne mal osobitný odvod prestať platiť od budúceho roka. Po novom bude fungovať aj naďalej a od budúceho roka sa má zvýšiť na 0,4 %. V roku 2020 by tak banky mali zaplatiť do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) pri schvaľovaní novely zákona poznamenal, že sa dostal do situácie, keď musel hľadať zdroje a chce doručiť rozpočet, ktorý bude spĺňať pravidlá zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý ukladá, že maximálna hranica deficitu je 0,49 % HDP.
Bankový odvod platí na Slovensku od roku 2012 a bol zavedený na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív.
Bankári s dobrým platom sú mýtus. V UniCredite hrozia štrajkom Čítajte Na riziká zvýšenia bankového odvodu upozornila Národná banka Slovenska (NBS), podľa ktorej zasiahne ziskovosť celého bankového sektora. NBS vyčíslila, že kým súčasný 0,2-percentný odvod tvoril približne 16 % zo zisku bánk v roku 2018, zvýšený 0,4-percentný odvod by predstavoval až 33-percentný podiel. V prípade poklesu zisku v krízových rokoch môže odvod tvoriť podstatnú časť zisku.
Proti návrhu sa od začiatku stavia Slovenská banková asociácia (SBA), ktorá upozorňuje na ohrozenie stability bankového sektora. Hoci podľa asociácie patrí sektor medzi najstabilnejšie v EÚ, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku. SBA avizovala napadnutie vyššieho bankového odvodu na Ústavnom súde SR.
Prezidentka podpísala ďalšie zákony:
V zákone o konflikte záujmov sa okrem iného rozšíri okruh zástupcov štátu v dozorných a kontrolných orgánoch obchodných spoločností. Vyplýva to z novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tzv. zákon o konflikte záujmov), ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Poslanci Národnej rady (NR) SR ju schválili 5. decembra. Po novom bude verejným funkcionárom iba osoba, ktorú navrhla do funkcie právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu. Doterajšie znenie zákona napríklad počítalo s možnosťou, že verejným funkcionárom bude aj tá fyzická osoba, ktorú navrhla alebo ustanovila do verejnej funkcie právnická osoba, v ktorej má majoritnú majetkovú účasť štát.
Spôsob zverejňovania údajov o dlžníkoch na úhradách v bytovom dome by sa mal sprehľadniť. Počíta s tým novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov poslanca Petra Pamulu (SNS), ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je účinný už 25 rokov a podľa Pamulu prešiel mnohými novelizáciami. "Aktuálne sa väčšina jeho paragrafov venuje správe bytového fondu, ktorej úprava nie je stále ucelená v jednom všeobecnom právnom predpise. Aj keď uvedený zákon prešiel rozsiahlou zmenou, nevyriešil mnohé v praxi sa objavujúce problémy. Navrhované zmeny sledujú snahu vyriešiť spoločensky nežiaduce otázky pri výkone správy bytového fondu a prispieť k zdravej finančnej kondícii bytových domov na Slovensku," priblížil Pamula.
Prezidentka podpísala novelu zákona o dani z príjmov z dielne SNS, ktorou sa zavedie inštitút podnikových bytov. Poslanci ňou chcú podporiť mobilitu pracovnej sily. "Cieľom predkladanej novely zákona o dani z príjmov je podpora mobility pracovnej sily a stimulácia nového zdroja, z ktorého môže byť financovaná bytová výstavba, teda zo zdrojov podnikateľského prostredia," priblížil poslanec SNS Radovan Baláž.
Na Slovensku sa zavedie okrem doterajšej krátkodobej podoby aj dlhodobá kategória dávky ošetrovné, a to v trvaní 90 dní. Jej krátkodobá forma sa zase predĺži z doterajších desiatich na 14 dní. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. V rámci novely sa upravia aj podmienky vyplácania minimálneho dôchodku podľa predchádzajúcej dohody vo vládnej koalícii.
Podmienky pri mladomanželských pôžičkách zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) sa zmiernia. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o ŠFRB, ktorú pripravili poslanci koaličného Mosta-Híd. Nárok na tento zvýhodnený úver budú mať po novom manželia, ktorí sú spolu najviac tri roky pred podaním žiadosti. Zatiaľ o úver mohli požiadať len ľudia do 35 rokov, ktorí sú manželmi najviac jeden rok.
Zo slovenského trhu zmiznú niektoré jednorazové plastové výrobky. Odpad, ktorý sa vyzbieral na recykláciu, bude zakázané spaľovať. Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu podpísala novelu zákona o odpadoch, ktorá tieto zmeny prináša. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Prezidentka podpísala zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. Deficit verejných financií má dosiahnuť 0,68 % hrubého domáceho produktu (HDP)v tomto roku. V budúcom roku by mal schodok klesnúť na úroveň 0,49 % HDP. Vyrovnané hospodárenie by malo byť od roku 2021. Rozpočet počíta s poklesom úrovne verejného dlhu v budúcom roku tesne pod hranicu 50 % HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa bude dlh ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 % HDP.
Výpočet starobného dôchodku ľudí, ktorí sú zároveň v druhom pilieri, sa po novom zmení. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o sociálnom poistení z dielne Mosta-Híd. Poslanci novelu predložili s cieľom spravodlivejšie vypočítavať dôchodky ľuďom, ktorí sú alebo boli sporiteľmi v druhom pilieri. Preto navrhli, aby sa dôchodky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa (SP), v dôsledku účasti v druhom pilieri krátili v menšej miere ako v súčasnosti. "Z dôvodu nesprávne nastaveného vzorca sa im totiž priznávajú nižšie dôchodky, ako by im mali patriť. Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, je tak pri výpočte dôchodku ukrátený o približne 13 eur mesačne, teda viac ako 150 eur ročne," vyčíslili poslanci. Vďaka spravodlivejšiemu kráteniu by si podľa návrhu sporitelia polepšili o 13 eur mesačne.
Väčším predajniam pribudne povinnosť darovať charite tie potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti. Musia však byť bezpečné. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o potravinách z dielne koaličnej poslankyne za SNS Evy Antošovej. Podpísala i jej druhú novelu, ktorou chce sprístupniť kozmetické výrobky aj sociálne slabším rodinám.
- Na Slovensku sa zavedie verejný dopravca vykonávajúci pravidelnú vnútroštátnu verejnú osobnú lodnú dopravu. Počíta s tým návrh zákona o vnútrozemskej plavbe z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, ktorý podpísala prezidentka. Zámerom návrhu zákona je ustanoviť zavedenie výkonov vo verejnom záujme vo verejnej osobnej lodnej doprave a v tej súvislosti aj zaviesť verejného dopravcu. Návrh počíta aj s rozšírením osobitných povinností pre verejného dopravcu, ustanovením oprávnení dopravcu voči cestujúcim, ale aj s doplnením povinností cestujúceho v osobnej lodnej doprave.
