BRATISLAVA. Európsky priemysel je treba pri jeho transformácii na nízkouhlíkové technológie podporovať a chrániť ho pred konkurenciou z krajín, ktoré nemajú prísne environmentálne a klimatické regulácie.
V opačnom prípade by sme všetci pocítili dôsledky rizika odlivu výroby do krajín s nižšími environmentálnymi štandardmi, uviedol vo štvrtok prezident Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie (ZHŤPG) SR Milan Veselý.
"Pre svoju dekarbonizáciu potrebujú slovenský a európsky priemysel finančnú podporu a rovnaké podmienky na trhu ako mimoeurópski konkurenti," povedal Veselý, podľa ktorého patrí európsky systém pre obchodovanie s emisiami (ETS) k najinovatívnejším opatreniam legislatívneho charakteru.
Cesta do pekla však podľa Veselého býva dláždená dobrými úmyslami.
"Predstava, že v EÚ môže zostať len sektor služieb a bankovníctva spolu s fotovoltickými panelmi a veternými elektrárňami, je mýtus," zdôraznil Veselý.
Emisie podľa neho nemajú národnosť alebo štátnu príslušnosť. Preto je lepšie, aby sa EÚ pokúsila regulovať priemyselnú výrobu aj v iných častiach sveta.
Koncept opatrenia uhlíkového cla na hraniciach Únie je podľa Veselého možné riešenie. Dôležitý však bude čas jeho implementácie.
Slovenský a európsky priemysel podľa zväzu potrebujú rovnaké podmienky v porovnaní s konkurenciou mimo EÚ, ktorá nemusí znášať prísne environmentálne regulácie a stabilné legislatívne prostredie systému ETS s vopred zadefinovanými cieľmi.
Okrem toho je dôležitá dostupnosť lacnej elektrickej energie zo stabilných obnoviteľných zdrojov, jednoduchý prístup ku štátnej pomoci bez zbytočných byrokratických prekážok, ako aj pokračovanie v poskytovaní kompenzácií prevádzkam ohrozených únikom uhlíka, respektíve maximalizovať výšku štátnej pomoci v zmysle pravidiel pre štátnu pomoc.
