BRATISLAVA. V udržateľnosti dôchodkového systému sa Slovensko vrátilo na štartovaciu pozíciu.
Ohrozujú ju viaceré aktuálne legislatívne zmeny, ako je napríklad ústavné zastropovanie dôchodkového veku či zmeny v oblasti minimálnych dôchodkov, ako aj zmena výpočtu dôchodku pre sporiteľov v druhom pilieri. Upozorňuje na to Inštitút finančnej politiky (IFP) na sociálnej sieti.
Starnutie populácie a s tým spojený výrazný nárast výdavkov na dôchodky boli hlavným dôvodom dôchodkovej reformy v roku 2012. IFP však upozorňuje na to, že každým rokom sa občania dožívajú vyššieho veku, ale do dôchodku by po starom šli všetci vo veku 62 rokov. "Reformou sa tak zaviedlo postupné zvyšovanie dôchodkového veku tempom rastu očakávanej dĺžky života na dôchodku. Dodatočnú úsporu zabezpečila nižšia valorizácia dôchodkov. Aj vďaka týmto opatreniam klesla projekcia výdavkov na dôchodky v roku 2060 z 13,2 % na 9,5 % hrubého domáceho produktu (HDP)," konštatuje IFP. Pre porovnanie uviedol, že veľkosť tejto úspory je takmer rovnako veľká ako výdavky na školstvo v roku 2017.
Aktuálne zmeny v dôchodkovom systéme však túto úsporu takmer vymazali. "Projekcia výdavkov na dôchodky pre rok 2060 tak vzrástla na 13 %, čím je dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému opäť ohrozená," konštatuje IFP.
V tomto roku sa v oblasti dôchodkov prijali viaceré zmeny. S vlastnými návrhmi postupne prišli koaličné strany Smer-SD, SNS a Most-Híd. "Zastropovaním sa zvyšovanie dôchodkového veku v roku 2030 zastaví a v budúcnosti bude SR vyplácať dôchodky dlhšie," upozorňuje IFP.
Po novom tiež bude počet poberateľov a výška minimálneho dôchodku prudko rásť, čím sa podľa IFP výrazne zníži zásluhovosť v dôchodkovom systéme.
Výdavky okrem týchto dvoch zmien podľa IFP zvýši aj spravodlivejší výpočet dôchodku z prvého piliera tým, ktorí si sporia v druhom dôchodkovom pilieri.
