BRATISLAVA. Slovensko-rakúsky projekt výstavby ropovodu Bratislava - Schwechat je nateraz zmrazený.
„Rešpektujem rozhodnutia samospráv. Vláda môže robiť rozhodnutia, ale v takýchto prípadoch, kedy infraštruktúrne projekty idú cez územie mesta, alebo cez územie nejakého regiónu, musí byť rešpektovaný názor daného regiónu,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA minister hospodárstva Peter Žiga.
Ropovod z Bratislavy do Schwechatu je stále aktuálny Čítajte Minister taktiež tvrdí, že o projekte, na ktorom sa slovenská strana s rakúskou dohodla zhruba pred pätnástimi rokmi, hovoril s predstaviteľmi spoločnosti OMV.
„Ja som o tom hovoril aj s predstaviteľmi OMV a oni pokiaľ majú záujem, aby sa tento ropovod realizoval, budú musieť aj z ich úrovne komunikovať s našimi samosprávami, pretože to sa nedá len z vládnej úrovne. Ja neviem doručiť súhlas mesta alebo kraja k tomuto projektu,“ povedal Žiga.
Bratislava je proti ropovodu
Minister považuje ropovodný projekt za zmrazený. „Ja v tejto chvíli vnímam, že tento projekt je nateraz zmrazený. Nie je v súčasnosti politická vôľa na regionálnej a samosprávnej úrovni, aby sa tento projekt realizoval. Čo ja rešpektujem,“ konštatoval Žiga.
Proti výstavbe ropovodu cez hlavné mesto Slovenska sa už viackrát vyjadrili či samotné mesto Bratislava, jej mestská časť Petržalka, ako aj Bratislavský samosprávny kraj. Trasovanie ropovodu Bratislava - Schwechat cez Žitný ostrov je pre nich neprijateľný.
Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova.
Neskôr spoločnosť Bratislava - Schwechat Pipeline, ktorého akcionármi sú slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore.
Mestský koridor mal viesť cez Bratislavu, karpatský mal smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa firmy Bratislava - Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie.
Ropovod by mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur.
Výstavba sa mala začať už v roku 2004
Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúval.
Ropovod medzi Bratislavou a Rakúskom je projektovaný ako reverzný, čo znamená, že v prípade výpadku dodávok ropy prostredníctvom ropovodu Družba bude Slovensko schopné prijímať dodávky ropy cez sieť ropovodov TAL a AWP z územia Rakúska.
