BRATISLAVA. Slovensko čelilo v roku 2019 na európske pomery nadpriemernému rastu cien.

Okrem cien energií a potravín za tým podľa analytikov možno hľadať aj zvyšujúce sa ceny služieb.
Tie reagujú najmä na rastúce disponibilné príjmy domácností, ktoré priniesol pozitívny hospodársky vývoj v uplynulých rokoch spojený aj s výrazným rastom zamestnanosti a poklesom nezamestnanosti.
Podľa údajov Eurostatu pritom napríklad v novembri dosiahla harmonizovaná inflácia na Slovensku 3,2 percenta, čo bol tretí najvyšší rast cien v celej Európskej únii. Rýchlejšie ceny rástli iba v Maďarsku a Rumunsku.
"Pod rast našej cenovej hladiny sa podpisujú hlavne potraviny. Jeden z najsilnejších rastov dosiahli ceny potravín v letných mesiacoch a odvtedy sa ich rast pohybuje v okolí päťpercentnej úrovne,“ uviedla pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová.
S blížiacim sa koncom roka však rast cien potravín ešte akceleroval. "Smerom nahor sú potraviny ťahané hlavne vyššími nákladmi práce z dôvodu rastúcich miezd a zvýšených príplatkov za prácu v noci a cez víkendy. Ruku k dielu pridáva aj vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch a silnejšia kúpyschopnosť obyvateľstva v dôsledku rastúcich miezd,“ dodáva analytička.
“Pod rast našej cenovej hladiny sa podpisujú hlavne potraviny.
„
Slovensku pritom v cenovej oblasti v súčasnosti príliš nenahráva ani menová politika Európskej centrálnej banky. Kým totiž na Slovensku evidujeme jeden z najrýchlejších rastov cien v celej únii, niektoré ďalšie krajiny eurozóny bojujú, naopak, s pomalšou infláciou.
"Voči slabému cenovému rastu bojuje aj Európska centrálna banka nízkymi úrokovými sadzbami a voľnou menovou politikou,“ pripomína Jana Glasová.
V roku 2020 však analytici predpokladajú, že rast cien o niečo spomalí. Postupne by malo zvoľňovať aj tempo rastu cien potravín. Zmierniť by sa oproti vlaňajšku mal aj tlak zo strany cien energií.
"Regulované ceny elektriny, plynu a tepla infláciu v januári potiahnu spolu menej, ako to bolo v prvom mesiaci roka 2019,“ uviedol analytik VÚB banky Michal Lehuta. Ako dodal, zároveň bude na nižší rast inflácie tlačiť aj spomalenie ekonomiky, rastúce úspory domácností, ceny výrobcov a relatívne lacná ropa.
"V roku 2020 by sa inflácia mohla vzhľadom na miernejšie dopytové tlaky zmierniť na 2,2 percenta v priemere,“ doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.