BRATISLAVA. Štát si bude u lodných dopravcov objednávať osobnú dopravu tak, ako napríklad v železničnej doprave. Ministerstvo dopravy a výstavby má záujem sprejazdniť nevyužité vodné cesty na verejnú osobnú dopravu.
Umožňuje to novela zákona o vnútrozemskej plavbe, ktorá od 1. januára 2020 zavádza do praxe výkony vo vodnej doprave vo verejnom záujme. Cieľom je odľahčiť dopravou preťažené cesty.
"Vodná doprava je ekologicky a rýchly spôsob dopravy. Prinesie benefity obyvateľom aj životnému prostrediu a ako alternatívnu formu ju podporuje aj Európska únia," povedal minister dopravy a výstavby Árpád Érsek (Most-Híd).
Projekt Dunajbus
Novela zákona o vnútrozemskej plavbe podľa rezortu dopravy umožní vznik aj projektu Dunajbus, ktorý by mal obsluhovať prístaviská na Dunaji medzi Šamorínom a Bratislavou. Táto nová ekologická forma verejnej osobnej dopravy by mohla pomôcť pri preprave približne stotisíc obyvateľom.

"Výhodou lodnej dopravy je, že bez ohľadu na podmienky v cestnej premávke cestujúcim skráti čas cestovania predovšetkým v ranných a poobedňajších špičkách," uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby Karolína Ducká.
"V budúcnosti by mohol štát objednávať výkony v lodnej doprave aj na iných splavných vodných cestách," dodala rezortná hovorkyňa.
Národný dopravca
Vláda vzala 23. januára 2019 na vedomie informáciu ministerstva dopravy a výstavby o príprave podmienok pre zriadenie národného dopravcu vo vnútrozemskej vodnej doprave v podmienkach Slovenska.
Rezort dopravy na základe štúdie začal prípravu návrhu na zavedenie služby vo verejnom záujme pre osobnú lodnú vodnú dopravu. Jej prevádzkou na Dunaji by mala byť poverená spoločnosť primárne na trase Šamorín - Bratislava.
Odporúča sa realizovať variant počítajúci s poverením existujúceho podniku zabezpečením tejto funkcie s nákupom výkonov vo verejnom záujme, aj keď je spojený so záporným hospodárskym výsledkom a odkázaný na verejné dotácie.
Aké sú odhadované náklady
Odhad nákladov je zhruba 4,8 milióna eur ročne pri pohone plavidiel na motorovú naftu, v prípade dieselelektrického pohonu 3,6 milióna eur.
Predpokladaná strata by bola 4 milióny eur ročne pri vyššej hladine nákladov, resp. 2,9 milióna eur pri nižších nákladoch.
Ďalšími variantmi boli nezriaďovanie národného dopravcu žiadnou formou a zriadenie národného dopravcu založením nového podniku.