BRATISLAVA. Regionálne rozdiely v mzdách na Slovensku sú vysoké. Platy v Prešovskom kraji sú o viac ako tretinu nižšie než v Bratislavskom kraji. Ukázala to najnovšia analýza Národnej banky Slovenska (NBS).
Podľa nej však vyššia mzda nezaručuje aj vyššiu kúpnu silu. Napríklad Bratislavu predražujú najmä ceny služieb a bývania.
Analýza ukázala, že celkovo sú rozdiely medzi krajmi na úrovni 16 %. Od roku 2009, keď boli rozdiely až 23 %, sa znížili o necelú tretinu. Možno za tým hľadať najmä rýchlejší rast miezd v nebratislavských regiónoch začiatkom tohto desaťročia.
Daňovo-odvodové zaťaženie má mierny vplyv na zmiernenie regionálnych nerovností. Analytici NBS upozornili na to, že na rok 2018 je čistý príjem v Bratislavskom kraji 74 % hrubej mzdy, kým v Prešovskom kraji je to 77 %. "Rozdiely medzi krajmi po zohľadnení daní sa znížia na 15 %, teda o jeden percentuálny bod," vyčíslili analytici NBS.
V jednotlivých regiónoch Slovenska však nie je rovnaká kúpna sila. "Hlavným faktorom sú vyššie ceny služieb v Bratislavskom kraji a výrazne nižšie ceny podobných služieb najmä v Prešovskom a Banskobystrickom kraji," vysvetľujú analytici NBS. Po zohľadnení kúpnej sily mzdy v jednotlivých krajoch sa rozdiely znížili na 12 %. "Kým v hrubej mzde boli ostatné kraje na úrovni 69 % Bratislavy, v kúpnej sile to už bolo 75 %," vyčíslili analytici NBS.
Kúpna sila v mimobratislavských regiónoch je však ešte vyššia, pretože spotrebný kôš nedostatočne zohľadňuje náklady na bývanie. Až 89 % slovenských domácností býva vo vlastnom bývaní a veľká časť zvyšných domácností neplatí plné nájomné.
"Zohľadnenie daňovo-odvodového zaťaženia, rôznych cenových hladín v regiónoch a nákladov na bývanie znižuje rozdiely v kúpnej sile regionálnej mzdy na polovicu," vyčíslili analytici NBS. Najvýznamnejšiu časť rozdielu podľa nich spôsobuje vlastníctvo nehnuteľností, ktoré tvoria 80 % bohatstva slovenských domácností. Pritom hodnota nehnuteľností nie je jednoznačne prepojená na príjmy. "Kým v Bratislavskom kraji sú najvyššie príjmy aj najdrahšie nehnuteľnosti, kraj s najnižšími príjmami, a to Prešov, predbieha tri iné kraje v cenách nehnuteľností," konštatujú analytici.
Zo 16 % rozdielu medzi príjmami v krajoch "uberie" daňovo-odvodové zaťaženie jeden percentuálny bod (p. b.), rozdielne regionálne ceny ďalšie tri p. b. a náklady na bývanie štyri p. b., teda asi polovicu regionálnych rozdielov v mzdách na Slovensku. "Ak by sme zohľadnili štruktúru zamestnanosti, rozdiely sa ešte mierne znížia," doplnili analytici NBS.
Bratislavský kraj však stále kraľuje rebríčku z hľadiska kúpnej sily aj hrubej mzdy. Po zohľadnení viacerých faktorov sa však zmení výsledné poradie ostatných krajov. Napríklad kým Trnavský kraj je druhý v poradí v hrubých príjmoch, jeho upravená kúpna sila je až na šiestom mieste, na druhú priečku po Bratislave sa zo štvrtého miesta dostane Trenčiansky kraj. Šesť krajov, od Trnavského kraja po Banskobystrický kraj, je v kúpnej sile čistej mzdy veľmi blízko seba. "Výnimočné hodnoty sú v Bratislavskom kraji, kde je reálna čistá mzda stále asi o 110 eur vyššia oproti ostatným krajom, a v Prešovskom kraji, kde je reálna mzda skoro o 100 eur nižšia," dodali analytici NBS.
