BRATISLAVA. Ekonomický rast na Slovensku sa pravdepodobne nezotaví ani v tomto roku. Analytici očakávajú, že by mohol byť na úrovni 1,6 % až dve percentá. Dôvodom je slabé zotavovanie exportu, ale aj slabnúca spotreba domácností.
Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej by tento rok rast hrubého domáceho produktu (HDP) mohol dosiahnuť dve percentá.
"Potrvá, kým sa slabosť priemyslu a zahraničného obchodu vyrieši. Domáci dopyt ostáva v pomerne slušnej kondícii, ale oblaky nad externým prostredím sa nerozplynuli," konštatuje Muchová.
Dôvera spotrebiteľa klesla na štvorročné minimum
Podobný názor má aj analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Podľa neho by sa "slabosť z exportnej časti ekonomiky mohla čoraz viac prelievať aj do domácej časti ekonomiky, a to z priemyslu do služieb i domáceho trhu práce.
"Slabnúci domáci spotrebný dopyt naznačuje aj vývoj spotrebiteľskej dôvery v závere roka, ktorá sa v decembri 2019 prepadla na viac ako štvorročné minimum," priblížil Koršňák.
Najoptimistickejšie vidia rast slovenskej ekonomiky v tomto roku Medzinárodný menový fond, ktorý odhaduje rast na úrovni 2,7 %, a Európska komisia, ktorá predpokladá 2,6 % rast. Odhady sú však staršie, podľa analytikov preto nie je vylúčené, že pri najbližšej aktualizácii pristúpia k zmene predikcií.
Národná banka Slovenska očakáva v tomto roku rast na úrovni 2,2 %, Ministerstvo financií SR na predpokladá 2,3 % rast.
Kľúčovou udalosťou budú voľby
Rizikom pre slovenskú ekonomiku zostáva vývoj v zahraničí. Ide najmä o rastúce geopolitické napätie na Blízkom východe, obchodné vojny, ale aj rokovania o novej obchodnej zmluve medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou po brexite.
"V domácej oblasti budú kľúčovou udalosťou jednoznačne februárové parlamentné voľby, ktoré predurčia ďalšie smerovanie slovenskej ekonomiky," dodal Koršňák s tým, že nepriamo by mohla slovenská ekonomika ťažiť z fiškálnych stimulov v krajinách, ktoré sú hlavným obchodným partnerom Slovenska.
"Záležať však bude aj na charaktere fiškálneho uvoľnenia v týchto krajinách. Ak by napríklad smeroval do miestnych verejných stavebných investícií, efekt na slovenskú ekonomiku by bol limitovaný," dodal Koršňák.
