BRATISLAVA. Vláda by mala definitívne prijať záväzok, že v tomto roku sa neminie viac, ako je stanovené v parlamentom schválenom rozpočte verejnej správy.
Na programe stredajšieho rokovania kabinetu je totiž aj hlasovanie o návrhu korekčného mechanizmu na rok 2020, ktorý rezort financií ešte koncom vlaňajška pripravil na základe zhoršeného hospodárenia v roku 2018.
Korekčný mechanizmus má preto vrátiť slovenské verejné financie späť na cestu k vyrovnanému rozpočtu.
Subjekty nebudú môcť minúť ani o euro viac
Ministerstvo financií pritom navrhlo v korekčnom mechanizme na budúci rok limitovať verejné výdavky tak, aby sa dosiahol štrukturálny deficit na úrovni 0,49 % hrubého domáceho produktu.
“Subjekty verejnej správy nebudú môcť minúť viac, než majú schválené v rozpočte. Okrem toho rezort financií zverejní v máji a auguste tohto roka monitoring plnenia výdavkového limitu.
„
Znamená to, že výdavky verejnej správy nebudú môcť v roku 2020 prekročiť 39,326 miliardy eur.
Je to reakcia na výrazné odchýlenie od smerovania k vyrovnanému rozpočtu, ktoré ministerstvo financií vôbec prvý raz konštatovalo pri hodnotení plnenia pravidiel za rok 2018.
Ministerstvo preto navrhlo spustiť korekčný mechanizmus, ktorým je práve limit na verejné výdavky.
Limit výdavkov vychádza zo schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2020.
"Znamená to, že subjekty verejnej správy nebudú môcť minúť viac, než majú schválené v rozpočte. Okrem toho rezort financií zverejní v máji a auguste tohto roka monitoring plnenia výdavkového limitu," uvádza ministerstvo.
Otázna je situácia pri územnej samospráve
Podľa uznesenia k návrhu tak vláda schválením korekčného mechanizmu uloží ministrom, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy a správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu dôsledne dodržiavať celkový objem výdavkov ich kapitoly na rok 2020.
Ostatným subjektom verejnej správy odporučí vykonávať opatrenia na zabezpečenie dodržania celkových výdavkov podľa metodiky ESA 2010 schválených na rok 2020.
Otázne však zostáva, ako vláda dokáže dodržiavanie limitov výdavkov zabezpečiť napríklad pri územnej samospráve, ktorá o svojich financiách rozhoduje nezávisle.
Samotná vláda má totiž priamy dosah iba na výdavky štátneho rozpočtu. Ich výška pritom nedosahuje ani polovicu rozpočtovaných výdavkov celého okruhu verejnej správy, vrátane spomínaných samospráv.
Mechanizmus nemusí zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojom hodnotení návrhu korekčného mechanizmu pritom konštatovala, že návrh materiálu z dielne rezortu financií po formálnej stránke spĺňa všetky ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách.
Zároveň uviedla, že dodržanie rozpočtovaných príjmov na rok 2020 pri súčasnom dosiahnutí plánovaného deficitu 0,49 % hrubého domáceho produktu by vrátilo Slovensko na trajektóriu smerom k vyrovnanému rozpočtu.
Rada však zároveň upozorňuje, že navrhovaný korekčný mechanizmus nemusí zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dodržiavania rozpočtových pravidiel, pre plánované tempo rastu výdavkov.
Veľké opravy ciest prvej triedy sa podľa Érseka začnú na jar Čítajte Problémom môžu byť podľa rozpočtovej rady aj riziká, ktoré v budúcoročnom rozpočte identifikovala v hodnote 1,29 miliardy eur. Dosiahnutie rozpočtovaného cieľa si tak podľa nej bude vyžadovať dodatočné fiškálne opatrenia.
Značná časť rizík pritom podľa rady vyplýva z výdavkov naviazaných na platnú legislatívu, ako napríklad sociálne dávky a transfery, resp. sú v oblastiach mimo priamej kontroly vlády, napríklad u samosprávy.
Pre zabezpečenie plnenia stanoveného výdavkového limitu rozpočtová rada preto odporúča, aby vláda v krátkom čase prikročila k opätovnému posúdeniu štruktúry výdavkov schváleného rozpočtu.
Vhodné by pritom podľa rady bolo, aby informácie o výdavkoch samospráv boli k dispozícií v pravidelnej mesačnej periodicite podobne ako je to k dispozícii za ostatné subjekty verejnej správy.
