BRATISLAVA. Firmy, ktoré v minulom roku skrachovali, dlžia štátu na daniach spolu 150 miliónov eur. Upozorňuje na to portál FinStat, podľa ktorého ide o sumu zhruba vo výške ročného príjmu štátu z daní z motorových vozidiel.
Skrachované firmy pritom podľa portálu spravidla dlhodobo neinformujú verejnosť o svojom hospodárení a ovládajú ich zväčša fyzické osoby zo zahraničia.
Daniari nariadili konkurz neskoro
Najväčší dlžníci verejného sektora pritom krachovali predovšetkým v letných mesiacoch.
V samotnom decembri skončilo v konkurze vyše 20 podnikov, ktorých celkový dlh na daniach predstavoval iba 3,2 milióna eur, ďalších 1,7 milióna eur dlžili na odvodoch Sociálnej poisťovni a trom zdravotným poisťovniam.
Vôbec najväčším daňovým dlžníkom, ktorý sa v decembri dostal do konkurzu, bola firma Bonita, Export – import, s.r.o., s mankom na daňových úradoch v sume takmer 1,1 milióna eur. Jej jediným spoločníkom je pritom podľa FinStatu chorvátsky občan Tomislav Marić.
„Do konca roka 2017, keď spoločnosť absorbovala takmer dve desiatky iných firiem, ju však ovládal Roman Kovács zo Šale,“ dodáva portál, podľa ktorého mohli daniari jej zrušenie súdom navrhnúť dávno predtým, ako sa nahromadil vyše miliónový daňový dlh.
Za úvahu stojí novela zákonníka
Najväčšiu dlžobu voči verejným poistným fondom z firiem, ktoré sa v decembri dostali do konkurzu, zase vykázala košická spoločnosť Lu-Mi Plus, s.r.o., ktorá takisto o hospodárení vôbec neinformuje. Suma dlhu dosiahla takmer 811 tisíc eur.
Vlani zbankrotovalo na Slovensku historicky najviac dlžníkov Čítajte „Navyše, vo februári 2019 jej Okresný úrad v Košiciach zrušil živnostenské oprávnenie, čo do obchodného registra zapísala s polročným oneskorením,“ pripomína FinStat vo svojom mesačnom konkurznom súhrne.
Od začiatku roka 2018 do mája 2019 pritom záväzky firmy voči Sociálnej poisťovni stúpli na takmer 550 tisíc eur. Koncom mája však spoločnosť previedla záväzky a zamestnancov za jedno euro na čerstvo založenú firmu Lu-Mik Plus, s.r.o. rovnakého vlastníka, Juraja Lumtzera.
Záväzky voči verejnému sektoru však zostali v pôvodnej firme. „Za úvahu preto stojí novela Obchodného zákonníka, ktorá by ovládajúcim osobám firiem so záväzkami voči verejnému sektoru znemožnila zakladať ďalšie spoločnosti,“ dodáva FinStat.
