Snom väčšiny šéfkuchárov je variť vo vlastnej reštaurácii. Pre Miroslava Zamišku to celkom neplatí. Svoj podnik už mal, no predal ho. Za väčšiu prestíž totiž považuje variť v jednom z najluxusnejších slovenských hotelov.
Burina ako šalát, korenie či čaj. Dizajnér varí z prehliadaných rastlín Čítajte Jeho kulinárske umenie ocenili vo Veľkej Británii i v Holandsku, ale M. Zamiška sa napokon rozhodol stať sa šéfkuchárom v luxusnom hoteli v Tatrách.
Je bežné, že šéfkuchármi už nie sú len starší pupkatí páni s vysokou bielou čapicou na hlave?
Dnes už to neplatí. Môj predchodca bol o šesť rokov mladší odo mňa. Aj mladí konečne dostávajú šancu, aby ukázali, čo v nich je.
Trinásť rokov som strávil v zahraničí a tento trend tam prenikol skôr, ako sa udomácnil aj u nás.
Koľko vám trvalo, kým ste sa vypracovali na šéfkuchára?
Začínal som v menšom meste Halfords vo Veľkej Británii. Na miesto šéfkuchára som sa prepracoval od piky. Začínal som ako cukrár, neskôr som pripravoval šaláty, prílohy, hlavné jedlá a tak ďalej.
