Článok pokračuje pod video reklamou
Snom väčšiny šéfkuchárov je variť vo vlastnej reštaurácii. Pre Miroslava Zamišku to celkom neplatí. Svoj podnik už mal, no predal ho. Za väčšiu prestíž totiž považuje variť v jednom z najluxusnejších slovenských hotelov.
Súvisiaci článok Burina ako šalát, korenie či čaj. Dizajnér varí z prehliadaných rastlín Čítajte Jeho kulinárske umenie ocenili vo Veľkej Británii i v Holandsku, ale M. Zamiška sa napokon rozhodol stať sa šéfkuchárom v luxusnom hoteli v Tatrách.
Je bežné, že šéfkuchármi už nie sú len starší pupkatí páni s vysokou bielou čapicou na hlave?
Dnes už to neplatí. Môj predchodca bol o šesť rokov mladší odo mňa. Aj mladí konečne dostávajú šancu, aby ukázali, čo v nich je.
Trinásť rokov som strávil v zahraničí a tento trend tam prenikol skôr, ako sa udomácnil aj u nás.
Koľko vám trvalo, kým ste sa vypracovali na šéfkuchára?
Začínal som v menšom meste Halfords vo Veľkej Británii. Na miesto šéfkuchára som sa prepracoval od piky. Začínal som ako cukrár, neskôr som pripravoval šaláty, prílohy, hlavné jedlá a tak ďalej.
