BRATISLAVA. Riešením energetickej chudoby na Slovensku je neustále zvyšovanie príjmov obyvateľov. Myslí si to minister hospodárstva Peter Žiga.
„Energetická chudoba nie je len otázka ceny energií. Je to komplexný zoznam vecí, ktorým sa musí rodina zaoberať. Naše ceny energií dosahujú najnižšie úrovne v rámci EÚ.
Ale podiel toho, koľko tvorí podiel energií na celkových výdavkoch domácností, tam je to už horšie a tam dosahujeme už zlé priečky. V prvom rade by tak mal byť záujem ďalších vlád zvyšovať príjmy obyvateľstva. To je odpoveď na energetickú chudobu,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády Žiga.
Čaká sa na rezort práce
Energetickú chudobu na Slovensku sa snažili vyriešiť už viaceré vlády. Minimálne dve ostatné vlády sľubovali tým najzraniteľnejším, že systém nastavia tak, aby nezostali bez dodávok tepla či elektriny.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prišiel v apríli minulého roka s novou koncepciou na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby.
Biznis secondhandov rastie. Kilovka a Genesis plánujú expanziu Čítajte Regulačný úrad dostal v rámci medzirezortného pripomienkového konania 147 pripomienok, z toho 87 bolo zásadných.
„Medzirezortné pripomienkové konanie už bolo ukončené. Všetky pripomienky k materiálu úrad analyzoval, vyhodnotil a odstránil relevantné rozpory. Zostalo jedine ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny,“ povedal pre agentúru SITA hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Regulačný úrad sa podľa neho v tejto veci snaží postupovať maximálne konštruktívne. „Preto predseda úradu vyvinul ďalšiu iniciatívu a ešte pred konečným podaním koncepcie na vládu SR, poslal list na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o ďalšie rokovania. Zatiaľ čakáme,“ konštatoval Igaz.
ÚRSO navrhuje príspevok na energie
Ako bude nakoniec vyzerať konečná podoba riešenia energetickej chudoby na Slovensku sa v súčasnosti neodváži prejudikovať ani ÚRSO. „Prijatie konkrétnych riešení závisí výlučne od postoja, ochoty, iniciatívy a vzájomnej spolupráce jednotlivých ministerstiev.
Tie jediné majú možnosť prijať potrebné legislatívne úpravy pre praktickú pomoc ľuďom postihnutých energetickou chudobou. Platí totiž, že ÚRSO nemá zo zákona potrebné kompetencie ani legislatívnu iniciatívu,“ zdôraznil Igaz s tým, že nikde na svete nerieši túto problematiku prioritne národný regulátor.
ÚRSO by chcel vyriešiť energetickú chudobu na Slovensku napríklad aj zavedením príspevku na energie. Ten by bol súčasťou príspevku na bývanie. Určený by však bol výlučne na úhradu nákladov na energie.
Pre riešenie vyplácania príspevku na energie na Slovensku navrhoval regulátor použiť systém kreditných meracích systémov. Náklady na zavádzanie kreditných meradiel by mala znášať distribučná spoločnosť, príspevok na energie by mal byť hradený zo štátneho rozpočtu.
Presná definícia energetickej chudoby neexistuje
Domácnosti, ktoré by dostali od príslušného sociálneho odboru úradu práce štatút energeticky chudobnej domácnosti, by mali podľa počtu členov rodiny dostať od štátu príspevok na energie od zhruba 10 eur do 28,5 eura.
Podľa počtu rodín poberajúcich príspevok na bývanie v roku 2017 by tak príspevok na energie zaťažil štátny rozpočet sumou 7,8 milióna eur.
Energetická chudoba je stav, keď priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti.
Osud príplatkov za prácu v noci a cez víkendy zostáva nejasný Čítajte Slovenská republika nemá schválenú presnú a konkrétnejšiu definíciu energetickej chudoby. ÚRSO navrhol, aby sa pod pojmom energetickej chudoby rozumel stav, keď jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií potrebných na fungovanie domácnosti.
To v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje 10 % priemerných výdavkov domácnosti na energie z celkových čistých peňažných príjmov domácnosti a zároveň táto domácnosť spĺňa podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi.
Vo svete energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu iné základné energetické služby.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za príjemnú teplotu v obývacej izbe považuje 21 °C a v ostatných miestnostiach 18 °C. Najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú práve skupiny s nízkymi príjmami. Sem patria osoby staršie ako 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo osoby poberajúce sociálne dávky.
