Medzi majetok Mariana Kočnera, ktorý mu doteraz polícia nezaistila a ku ktorému sa viaže jeden z jeho motákov, patrí lukratívna budova v centre Bratislavy.
Zaujímavé na budove na Cintorínskej ulici je, že ju pôvodne financovala ruská Medzinárodná investičná banka (MIB). Pôžičku poskytla neznámej firme, za ktorou stojí podnikateľ s väzbami na politické špičky.
V ruskej banke MIB majú svoje podiely bývalé krajiny niekdajšieho socialistického bloku, vrátane Slovenska.
Po páde železnej opony činnosť utlmila, až po roku 2010 začalo Rusko pracovať na jej oživení. Prvý projekt, ktorý na Slovensku podporila, bola viacúčelová budova Urbanic v hlavnom meste. Deväťmiliónový úver dostala od banky dovtedy neznáma slovenská firma Dixia Sollaris.
Prečo si banka, v ktorej malo zástupcu aj slovenské ministerstvo financií, vybralo za partnera práve Dixiu Sollaris? Podľa zverejneného účtovníctva firma nemala dovtedy vysoké tržby.
Riadil ju Roman Čerepkai, ktorý figuruje aj v ďalších rôznych biznisoch. Napríklad sa krátko vyskytol v dozornej rade akciovky Elwing, ktorá sa predtým volala R. F. Development. Pred ním na rovnakom poste pracovala manželka lídra Smeru Svetlana Ficová. Jej manžel má rovnaké iniciály ako písmená v pôvodnom názve firmy.
Čerepkai na mailom zaslané otázky ohľadom ruského úveru nereagoval.
Z pôžičky síce Dixia Sollaris plánovaný projekt postavila, ale úver nesplácala. Navyše sa ukázalo, že bez vedomia banky ako investora uzavrela nevýhodný prenájom s Mariánom Kočnerom.
Keď to MIB niekedy v roku 2014 zistila, prevzala riadenie nad firmou Dixia Sollaris, v ktorej mala podiel a poslala za Kočnerom svojho zástupcu, aby sa s ním dohodol.
Kočner si rozhovor nahral. Záznam získala polícia pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, dáta má k dispozícii medzinárodná organizácia OCCRP a poskytla ich vybraným slovenským novinárom a Nadácii Zastavme korupciu.
“V projekte nie som sám,” chvastal sa Kočner
Kočner sa na stretnutí správa povýšenecky. Vysvetľuje predstaviteľovi banky, ktorý je zároveň vyslancom slovenského ministerstva financií, že s budovou, kde mal v tom čase len prenájom, má veľkolepé plány. Stojí totiž na rovnakej ulici, kde neskôr vyrástla štátna Nemocnica sv. Michala, v ktorej sa zlúčili zdravotnícke zariadenia pre vojakov a policajtov.
,,Sú určité medicínske pracoviská, ktoré v tej nemocnici nie sú naprojektované, naplánované a ani tam nebudú, ale budú pre chod veľmi potrebné. Tá nemocnica si to odo mňa s radosťou nie že prenajme, ale zaplatí mi za tie výkony,” hovorí Kočner.
Okrem toho, že sa chce pustiť do medicínskeho biznisu, plánuje prenajímať aj byty lekárom, ktorých má nemocnica prilákať z cudziny.
Zástupca banky sa ho naivne pýta, ako je možné, že v jednej z najmodernejších nemocníc na Slovensku už pri plánovaní nepočítali s potrebnými pracoviskami. Kočner odpovedá: “Nezmestilo sa, nepamätalo sa… Proste to neriešme. Nie je to tam.”
Opakuje, že vie presne, čo budú ešte potrebovať. ,,A viem byť pripravený na to, že v čase, kedy nemocnica vypíše výberové konanie na nejaké pracovisko, tak ja ho budem mať prichystané. Toto je to, prečo mne tento barák absolútne vyhovuje,“ poznamenal.
Kočner spomína, že v projekte nie je sám, ale je tam ďalšia osoba, ktorá nie je viditeľná. Je tam podľa neho “niekto, kto sa rozhodol, že tie veci v tej nemocnici nebudú, ten niekto bude samozrejme na tom profitovať.“
Nemocnica patrí pod ministerstvo vnútra, na čele ktorého stál v čase jej projektovania a otvorenia Robert Kaliňák (Smer). Na plánovanie zariadenia mal vplyv aj rezort obrany, ten riadil vtedy Martin Glváč (tiež Smer).
Na otázky Nadácie, ako je možné, že ešte pred spustením nemocnice Kočner vedel o jej plánovanom rozšírení a či vedia, o akom ,,profitovaní" to trestne stíhaný Kočner hovoril, ani jeden z exministrov ani po opakovanej výzve nereagoval.
Robert Kaliňák, Robert Fico a Martin Glváč (zdroj: TASR - Michal Svítok)Predstaviteľ ruskej banky teda Kočnerovi núka, aby budovu odkúpil. Ten sa však vyhovára, že nemá peniaze a uvažuje, či by tak nemohla urobiť obrana, kde má známeho “Maťa” Glváča.
Kočner sa neskôr k budove na Cintorínskej predsa len dostane. A ako vyplýva z jeho komunikácie cez aplikáciu Threema, so súčasným riaditeľom Nemocnice sv. Michala Mariánom Križkom sa skutočne dohadoval na jej rozšírení.
Udialo sa tak krátko po otvorení novej nemocnice a Kočner sa cez Križka snažil nastaviť podmienky súťaže tak, aby ju vyhral a nemocnica umiestnila svoje pracoviská do jeho budovy.
Nadácia Zastavme korupciu vyzvala už dávnejšie ministerku vnútra Denisu Sakovú, aby riaditeľa odvolala. Tá sa ho však zastala s vysvetlením, že si oslovením jedného z uchádzačov cez Threemu len robil prieskum trhu. A Kočner napokon biznis so štátom aj tak neuzavrel.
Prevzatie budovy. Asistoval sudca Sklenka?
Ruská banka neskôr na budovu ale zmenila názor. Budovu firmy Dixia Sollaris, ktorá sa topila v dlhodoch, si chcela ponechať. Navrhla teda súdu pre zadlženú firmu ozdravný plán. Jej predstaviteľ napísal Kočnerovi správu, že ruská banka plánuje mať na Slovensku pobočku a v priestoroch budovy by mohla sídliť.
Z reštrukturalizácie firmy ale nebolo nakoniec nič. Súd ju síce najskôr povolil, no neskôr rozhodol, že reštrukturalizáciu zruší a firmu poslal do konkurzu. Prípad dostala na stôl konkurzná sudkyňa Katarína Bartalská.
V tom čase Kočner písal cez Threemu podpredsedovi Okresného súdu Bratislava I Vladimírovi Sklenkovi: ,,Prosím Ťa, skús zistiť, ako stojí Katka s tou vecou (Dixia). Kedy ich už pošle do … To je posledná vec, na ktorú čakáme, na uzavretie konkurzu.” Z ďalšej komunikácie z Threema vyplýva, že Kočner vie dopredu, aké bude súdne rozhodnutie.
Sklenka sa nedávno vzdal funkcie, pre médiá svoje konanie a vzťah ku Kočnerovi nekomentoval. V týchto dňoch u neho zasahovala NAKA. S Kočnerom si mal vymeniť tisícky správ, cez neho mal získavať informácie o súdnych konaniach a tiež od neho mal prijať peniaze.
Vladimír Sklenka (zdroj: TASR/Štefan Puškáš)Nakoniec, po nástupe konkurzného správcu I&R Konkurzy a reštrukturalizácie budovu odkúpila Kočnerova firma len za 6,2 milióna eur. Majetok sa nedražil, na predloženie ponúk mali prípradní záujemcovia len niekoľko dní.
Zástupca Slovenska v ruskej banke, ktorého si Kočner nahrával, už v MIB nepôsobí. Oficiálne sa vyjadriť nechcel, nakoľko je viazaný mlčanlivosťou. ,,Nútené vyhlásenie konkurzu na Dixia Sollaris a následný predaj budovy Urbanic spoločnosti Správa a inkaso pohľadávok spôsobil banke rozsiahle škody," reagoval Kirill Maslennikov z MIB.
Dodal, že rozhodnutie sudkyne Bartalskej o konkurze, priame zapojenie Kočnera do procesu predaja s jedinou ponukou ako aj zapojenie konkurzného správcu a ďalšie okolnosti celého presunu vlastníctva budovy vyvolávajú mnoho otázok, ktoré ,,musia byť dôsledne vyšetrené príslušnými orgánmi".
V zisku aj teraz
Po obvinení Kočnera z viacerých ekonomických trestných činov prokuratúra zaistila jeho majetok.
Nový Kočnerov moták ukazuje, že z väzby ďalej riadil biznis a zháňal peniaze Čítajte Nie však projekt na Cintorínskej. Podľa oficiálneho vyjadrenia prokuratúry sa Kočnerove účty a nehnuteľnosti zaisťovali len do výšky, aká predstavuje predpokladanú škodu, ktorú mal štátu spôsobiť trestnou činnosťou.
Polícia pritom zachytila moták, ktorý poslal Kočner svojej rodine cez advokáta Andreja Šabíka. V ňom dáva pokyny svojej dcére: ,,Nahradíš ma v spoločnosti Správa a inkaso Pohľadávok. Firma vlastní nehnuteľnosť na Cintorínskej (byty a nebytové priestory), ktoré sa postupne predávajú. Kúpne zmluvy mi na schválenie vždy donesie Andrej a potom ich podpíšeš.”
Byty v budove naozaj skončili v poslednej dobe u nových majiteľov. No niektoré Kočnerova firma posunula na ďalšiu spoločnosť Sisters. V preklade názov firmy znamená sestry a podľa obchodného registra firma, ktorá vznikla len tesne pred presunom nehnuteľností, patrí Kočnerovým dcéram.
Kočnerova knižnica
Nadácia Zastavme korupciu spolupracuje na projekte Kočnerovej knižnice s OCCRP a vybranými slovenskými médiami. Ambíciou Nadácie je hlbšie analyzovať zistenia novinárov a poskytnuté dáta, upozorňovať na prípadné podozrenia a usilovať sa o systémové zmeny. Prípad kauzy s Kočnerovou budovou použijeme v pracovnej skupine na ministerstve spravodlivosti, kde budeme presadzovať prijatie účinného zákona na zaistenie majetku podozrivých ako jeden z nástrojov boja proti korupcii a ekonomickým zločinom.
