Bývanie vo vlastnom patrí v našich končinách k základným ambíciám hraničiacim s nevyhnutnosťou. A podobne ako iných zvyklostí a stereotypov, napríklad toho o tradičnej rodine, sa tejto ambície vzdávame len veľmi ťažko. Vlastniť pekný dom či byt je vec statusu, majetok, ktorý neraz zanecháme potomkom. Vo vlastnom tak v súčasnosti žijú deviati z desiatich Slovákov. V Európskej únii sú na tom „lepšie“ iba Rumuni.
Bytovú krízu analyzujeme v titulkovej téme februárového čísla magazínu Profit (INDEX).
Mentálne nastavenie a vysnívaný priestor pre seba či pre rodinu je jedna vec, cesta k nemu zas druhá. A stáva sa čoraz tŕnistejšou. Žijeme síce v čase megavýhodných úverov, no ich podmienky sa sprísňujú a ceny nehnuteľností sa šplhajú čoraz vyššie.
Kým pre mnohých, ktorí o bývaní či jeho zmene snívajú, sa zdajú sumy astronomické, odborníci a developeri ich stále považujú za neprimerane nízke. Avizujú, že čakať na pokles cien je nezmysel a bývanie bude ešte drahšie.
Dôvodov je viacero. Od trhových – dopyt vysoko prevyšuje ponuku – cez rastúce náklady na stavebné práce až po byrokratickú mašinériu na úrovni samospráv. Práve na ňu najčastejšie ukazujú prstom developeri, tvrdia, že im brzdí projekty.

Je to paradox spojený s aktuálnym trhom bývania. Kritika nekontrolovateľnej výstavby sa stupňuje a to vedie k tomu, že sa, naopak, stavia pomaly a málo.
A doplácajú na to záujemcovia o byt či dom. Nemajú si z čoho vyberať, a keď aj byt nájdu, je nad ich rozpočet.