BRATISLAVA. Slovenská banková asociácia podnikla právne kroky proti bankovému odvodu.
Koncom minulého týždňa podľa vyjadrení hovorkyne bankovej asociácie Diany Priechodskej Brodnianskej podala podnet Generálnemu prokurátorovi k podaniu návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu.
Taktiež podala sťažnosť proti porušovaniu práva EÚ zo strany členského štátu na Európsku komisiu.
Snaha o pozastavenie zákona
Generálny prokurátor je oprávnený navrhovateľ, ktorý môže podať návrh na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade napadnutého predpisu s ústavou.
V prípade, ak tak urobí a Ústavný súd rozhodne o nesúlade zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií alebo jeho časti s ústavou, znamenalo by to podľa bankovej asociácie pozastavenie účinnosti napadnutého zákona alebo jeho časti a tým aj ukončenie povinnosti platiť odvod.
Väčšina opozičných strán chce presadiť zmeny v bankovom odvode Čítajte Slovenská republika by sa následne musela vysporiadať s už uhradenými prostriedkami.
Slovenská banková asociácia zároveň adresovala Európskej komisii sťažnosť, v ktorej poukazuje na možné porušovanie práva EÚ a jeho konflikt so slovenskou legislatívou.
Komisia následne túto sťažnosť posúdi a preskúma možný konflikt právnych predpisov a zaujme postoj k danej problematike.
V prípade, ak by Európska komisia dospela k záveru, že sa porušili práva EÚ, Národná rada SR by mala podľa bankovej asociácie schváliť zmenu legislatívy.
Ak členský štát nezjedná nápravu a bude naďalej porušovať právo EÚ, Európska komisia môže iniciovať formálne konanie vo veci porušenia na Súdny dvor EÚ.
Ani jedno z konaní, ktoré asociácia týmito podaniami iniciovala, nemá formálnu procesnú úpravu, avšak prvé vyjadrenia Slovenská banková asociácia očakáva do konca tohto roka.
Prekážka pre stabilitu bankového sektora
Zvýšený bankový odvod podľa asociácie výrazne zníži ziskovosť bankového sektora, čo ovplyvní finančnú stabilitu bánk.
V posledných rokoch sa náklady na rôzne poplatky a odvody bánk zvyšujú a dosahujú úroveň, ktorú je možné považovať za prekážku pre budúcu stabilitu sektora. Kým v roku 2015 tieto náklady podľa vyjadrení bánk spolu tvorili 20 percent z čistého zisku bánk, v roku 2020 sa môžu priblížiť až k úrovni 50 percent.
Práve pre bankový odvod sa niektoré banky dostali do straty. Bankový odvod svojím nastavením totiž stanovuje povinnosť platiť percento z vkladov, bez ohľadu na to, či banka dosahuje zisk, alebo je v strate.
Bankový odvod je zákonná zvrátenosť Čítajte Existencia bankového odvodu podľa asociácie negatívne ovplyvňuje podnikanie na Slovensku. Zároveň je predpoklad, že banky budú menej atraktívne pre zahraničných investorov.
Ako v reakcii uviedla riaditeľka tlačového odboru ministerstva financií Alexandra Gogová, nateraz sa nebudú vyjadrovať ku krokom Slovenskej bankovej asociácie. Rezort financií podľa nej celú situáciu podrobne monitoruje.
"O ústavnosti toho ktorého opatrenia však môže rozhodnúť iba Ústavný súd, preto je v tejto chvíli predčasné hovoriť o ďalšom vývoji," skonštatovala Gogová.
Ako doplnila, osobitný odvod zaviedli na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz v bankovom sektore , ochranu jeho stability a na predchádzanie vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu a hospodárstvo v prípade problémov v sektore.
Dvojnásobne vyšší odvod
Banky platia od tohto roka na Slovensku dvojnásobne vyšší bankový odvod, a to 0,4 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe. V roku 2019 to bolo 0,2 percenta.
Zároveň sa platnosť odvodu rozšírila aj na nasledujúce roky, hoci pôvodne sa mal od roku 2021 osobitný odvod zrušiť.
Banky majú povinnosť zaplatiť odvod v štyroch štvrťročných splátkach vždy k 25. dňu daného kalendárneho štvrťroka.
Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Banky okrem toho platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň.
