BRATISLAVA. Vláda v stredu schválila návrh na zrušenie diaľničných známok za užívanie vymedzených úsekov ciest, návrh na zdvojnásobenie prídavku na dieťa, ako aj návrh na zavedenie 13. dôchodku.
O všetkých týchto návrhoch má parlament rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) plánuje mimoriadnu schôdzu zvolať na utorok.
Opatrenie pre vyše 650-tisíc detí
Prídavok na dieťa sa má zdvojnásobiť, a to plošne na 50 eur. Zvýšenie prídavku na dieťa bude v budúcom roku 2021 predstavovať 25,05 eura mesačne.

"Návrh zákona má za cieľ poskytnúť rodičom nezaopatreného dieťaťa väčšiu podporu zo strany štátu a čiastočne odbremeniť rodičov od finančných výdavkov, ktoré im vznikajú v dôsledku zabezpečovania starostlivosti o nezaopatrené dieťa," konštatuje rezort práce v dôvodovej správe k novele zákona.
Dodáva, že súčasná suma tejto dávky sa aj napriek každoročnej valorizácii javí ako nepostačujúca.
V budúcom roku sa zvýšenie prídavku na dieťa bude priemerne mesačne týkať 1.087.900 ľudí, priemerne mesačne by sa malo opatrenie dotknúť 651.830 detí a vyžiadať by si malo takmer 300 miliónov eur.
"Návrh bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s nezaopatrenými deťmi, respektíve na ich príjmy. Zvýšenie sumy prídavku na dieťa bude mať pozitívny vplyv na všetky domácnosti s nezaopatrenými deťmi, ktoré poberajú túto dávku," očakáva rezort práce.
Vláda schválila návrh novely zákona o prídavku na dieťa, podľa ktorého sa mesačný prídavok na dieťa od začiatku budúceho roka zvýši z 24,95 eura na 50 eur. Aj týmto návrhom by sa mal parlament zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní.
"Rodiny nemôžu čakať a trpieť tým, akým chaosom môže byť táto krajina poznačená po nasledujúcich parlamentných voľbách," povedal na utorkovej tlačovej besede Pellegrini.
Zvýšenie prídavkov na deti si v budúcom roku vyžiada 300 miliónov eur, v roku 2022 to má byť 333 miliónov eur a v roku 2023 už 341 miliónov eur.
Pellegrini: Investujeme do budúcnosti
"Vnímam to ako zodpovedné voči ľuďom, ktorí tu žijú," povedal na tlačovej besede po rokovaní Pellegrini.
Ako ďalej uviedol, je mu ľúto hystérie, ktorú voči týmto opatreniam rozpútala opozícia.
"Neboli ste, nie ste a ani nebudete schopní prijímať opatrenia, vôbec vám nezáleží na tom, ako ľudia žijú, ale ide vám o to, ako sa chopiť moci," odkázal opozičným stranám.
Na mimoriadnej schôdzi parlamentu bude mať podľa neho opozícia možnosť ukázať, ako sa postavia k opatreniam pre rodiny s deťmi a pre seniorov. Zvýšenie prídavkov na deti vníma ako investíciu do budúcnosti národa. V tohtoročnom rozpočte bude podľa premiéra potrebné nájsť 442 miliónov eur na vyplácanie trinástych dôchodkov. "Pôjde o kombináciu viacerých zdrojov," tvrdí.
Prvým zdrojom je podľa neho vyšší výber sociálnych odvodov vďaka rastu miezd, druhým lepší výber dane z pridanej hodnoty a tretím zdrojom škrtanie výdavkov v niektorých oblastiach.
"Slovenské verejné financie vždy zvládli zafinancovať takéto opatrenia," tvrdí Pellegrini.
V súvislosti s tým, či prezidentka SR Zuzana Čaputová tieto novely podpíše, Pellegrini uviedol, že bude zvedavý na jej zdôvodnenie, ak tak neurobí.
"Ak by ho odmietla s veľmi veľkým záujmom by som si chcel vypočuť zdôvodnenie toho, ako slovenským deťom zoberie z peňaženiek 25 eur," podotkol premiér.
Trináste dôchodky

Vláda schválila aj trináste dôchodky ku koncu tohto roka. Majú byť vo výške súčasného priemerného dôchodku, teda 460,40 eura, predčasní dôchodcovia by mali dostať 433,20 eura.
"Účelom návrhu zákona je posilnenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa zavedením novej dôchodkovej dávky. Súčasná úroveň dôchodkových dávok je najmä pri nízkopríjmových poberateľoch nepostačujúca," zdôvodnilo ministerstvo práce skrátené legislatívne konanie.
Nárok majú všetci poberatelia dôchodku
Na 13. dôchodok majú mať nárok všetci poberatelia dôchodku. Jeho výška má byť pre jednotlivých poberateľov vo výške súčasných priemerných jednotlivých dôchodkov.
Poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku.

"V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok a to ten, ktorého suma je najvyššia," uvádza sa v návrhu zákona.
Z analýzy sociálnych vplyvov k návrhu zákona vyplýva, že predčasní dôchodcovia by mali dostať 433,20 eura. Sirotské dôchodky sú v priemernej výške 137,70 eura, priemerný dôchodok vdov je 263,10 eura, vdovcov 208,80 eura.
V prípade stopercentného zdravotného postihnutia invalidov je priemerný dôchodok 380 eur, do sedemdesiatpercentného postihnutia je táto suma na úrovni 209,90 eura.
Prilepší si 1,4 milióna občanov
Sociálny dôchodok by mal dosiahnuť 255 eur a invalidný dôchodok z mladosti by mal byť vo výške 280,5 eura.

Celkovo by sa toto opatrenie malo dotknúť 1,4 milióna ľudí.
Financovanie 13. dôchodku má byť s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financované zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia.
Z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva, že celkovo sa očakávajú zvýšené výdavky rozpočtu verejnej správy z dôvodu zavedenia a vyplatenia trinásteho dôchodku všetkým poberateľom dôchodkových dávok na úrovni približne 442,2 milióna eur v tomto roku, na úrovni 477,2 milióna eur v budúcom roku, v roku 2022 by mali dosiahnuť 514,1 milióna eur a v roku 2023 by mali predstavovať 553,3 milióna eur.
Prešlo aj zrušenie diaľničných známok
Vláda schválila s pripomienkou návrh na zrušenie zákona o diaľničnej známke, ktorý na rokovanie predložil Pellegrini. Kabinet zároveň schválil aj skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu.
"Navrhuje sa zrušiť povinnosť úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest z dôvodu nedostavanej diaľničnej siete a zvýšenie disponibilného príjmu obyvateľstva," konštatuje sa v dôvodovej správe. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2021.
Naliehavosť prijatia návrhu zákona bola odôvodnená aktuálnou situáciou, ktorá si vyžaduje účinné riešenia v záujme zvýšenia disponibilného príjmu širokých skupín obyvateľstva znížením ich výdavkov na platenie diaľničných známok.
Zámer zrušiť diaľničné známky pre fyzické osoby a právnické osoby s vozidlom do 3,5 tony predstavil v utorok šéf SNS Andrej Danko.
Podotkol, že to bola jedna z podmienok mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorá sa má uskutočniť.
Minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru vyčíslil, že toto opatrenie by malo stáť približne 70 miliónov eur.
Takmer žiadna diskusia
Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner, ktorá na zasadnutí zastupovala ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd), po rokovaní zhodnotila, že k diaľničným známkam nebola takmer žiadna diskusia.
"Diskutovalo sa o dvoch návrhoch z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a o ostatných veciach sa ešte bude diskutovať alebo sa očakáva väčšia diskusia na pôde parlamentu," poznamenala.
Zároveň podotkla, že bola jediná, ktorá sa "kriticky ozvala" k skrátenému konaniu o týchto zákonoch.
Pellegrini kritizoval Most-Híd
Ministri za Most-Híd sa na rokovaní vlády nezúčastnili, zároveň strana avizovala, že sociálne opatrenia nepodporí v parlamente.
"Je to ich odkaz ľuďom, že im tieto zvýšené prídavky a 13. dôchodky nechcú dopriať," myslí si Pellegrini.
Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) neúčasť ministrov za Most-Híd vníma ako "klasickú volebnú obštrukciu, ktorú politické strany normálne robia".
Opatrenia považuje premiér za také zásadné, že o ich podpore netreba dopredu rokovať.
Verí, že priamo na rokovaniach parlamentu nájdu širokú podporu naprieč celým politickým spektrom.
Podľa Žigu Smer dlhodobo hovorí, že vianočný príspevok pre dôchodcov sa postupne pretransformuje na 13. dôchodok. "A teraz to tak robíme," dodal.
Z rokovania vlády:
- Viaceré zdravotnícke zariadenia, v ktorých je štát akcionárom, dostanú peniaze navyše. Dokopy dostanú 14 miliónov eur na nákup zdravotníckej techniky, rekonštrukcie či na zvyšovanie počtu pracovných miest. Zvýšenie základného imania vo forme peňažného vkladu sa má realizovať v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, v Nemocnici Poprad a v kombinovanej forme, ktorú tvorí peňažný vklad a nehnuteľný majetok štátu v správe Univerzitnej nemocnice s poliklinikou L. Pasteura Košice, ako nepeňažný vklad vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb a vo Východoslovenskom onkologickom ústave. Vo všetkých zdravotníckych zariadeniach je jediným akcionárom Ministerstvo zdravotníctva SR.