BRATISLAVA. Vládou schválené zdvojnásobenie príspevku na dieťa, zavedenie trinásteho dôchodku a zrušenie diaľničných známok pre autá do 3,5 tony môže vyhnať deficit verejných financií Slovenska v nasledujúcich rokoch až nad hranicu 3 percentá hrubého domáceho produktu.
Absencia kompenzačných opatrení
Upozorňuje na to predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko, ktorý hodnotí negatívne aj fakt, že sa tieto opatrenia prijímajú narýchlo, bez riadnej diskusie o ich nevyhnutnosti, bez štandardného legislatívneho procesu a bez predstavenia kompenzačných opatrení.
Rozpočtová rada pritom už vo svojom januárovom rozpočtovom semafore upozornila na riziká, ktorých naplnením môže dosiahnuť tohtoročný schodok verejných financií namiesto vládou plánovaných 0,49 percenta hrubého domáceho produktu až takmer 1,8 percenta výkonu ekonomiky. Tieto prognózy pritom ešte s aktuálne navrhovanými opatreniami nepočítali.
Podľa Šramka tak treba pripočítať ich odhadovaný dopad na úrovni 0,5 percenta hrubého domáceho produktu v tomto roku a 0,8 percenta hrubého domáceho produktu v ďalších rokoch.
V samotnom rokou 2020 tak podľa rady hrozí, že namiesto polpercentného schodku, s ktorým počítajú aj vládou zavedené výdavkové limity, deficit dosiahne až 2,3 percenta hrubého domáceho produktu.
Ohrozenie Paktu stability

Zároveň by sa deficit v budúcom roku priblížil k hranici 3 percentám výkonu ekonomiky a cez túto hranicu by sa podľa Šramka mohol bez kompenzačných opatrení dostať v roku 2022 s výškou 3,2 percenta hrubého domáceho produktu.
„Hranica deficitu vo výške 3 percentá hrubého domáceho produktu je dôležitá aj z hľadiska európskych pravidiel Paktu stability a rastu. Jej prekročenie môže viesť k uloženiu finančnej pokuty. Z pohľadu európskych pravidiel je však rovnako dôležité predchádzať tomu, aby krajina prekročila hranicu deficitu vo výške 3 percentá hrubého domáceho produktu,“ konštatuje predseda rozpočtovej rady.
V sankčných pásmach dlhovej brzdy
Ako dodáva Šramko, pri relatívne priaznivom ekonomickom vývoji, bez ekonomického poklesu alebo iných externých negatívnych šokov, sa zhoršovanie hospodárenia považuje za porušenie takzvanej preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo môže viesť k spusteniu procedúry zo strany komisie.
Tie Brusel vyhodnocuje dvakrát ročne, pri posudzovaní programu stability a návrhu rozpočtu.
„Takýto negatívny vývoj by tiež viedol k pretrvávajúcemu neplneniu národných pravidiel o vyrovnanom rozpočte a pravdepodobne by viedol k udržaniu úrovne dlhu v sankčných pásmach dlhovej brzdy aj v ďalších rokoch,“ doplnil šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Trinásty dôchodok by sa podľa vládou schváleného návrhu mal na Slovensku zaviesť od decembra tohto roka. Nahradiť má tradičný vianočný príspevok.
Dostávať by ho mali všetci starobní dôchodcovia v sume 460 eur, čo je priemerná suma starobnej penzie.
Výdavky na vyplácanie trinástych dôchodkov majú v tomto roku dosiahnuť 589 miliónov eur ročne.

Po odpočítaní 147 miliónov eur, ktoré sa usporia na zrušených vianočných príspevkoch, tak čisté výdavky na trináste penzie predstavujú 442 miliónov eur.
Návrh novely zákona o prídavku na dieťa zase počíta so zvýšením mesačného prídavku od začiatku budúceho roka z 24,95 eura na 50 eur.
V budúcom roku by si to vyžiadalo 300 miliónov eur, v roku 2022 to má byť 333 miliónov eur a v roku 2023 už 341 miliónov eur.
Zrušenie diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 tony by zase znamenalo výpadok 70 miliónov eur. Všetky tieto návrhy by mali byť na programe avizovanej mimoriadnej parlamentnej schôdze.