BRATISLAVA. Európska komisia zatiaľ koaličné návrhy s negatívnym vplyvom na rozpočet nekomentuje.
Na slovenský rozpočet sa však opäť pozrie už o niekoľko týždňov v rámci európskeho semestra.
EÚ spomenula riziká už na jeseň
Pripomína však, že už pri vlaňajšom hodnotení návrhu rozpočtu na tento rok konštatovala riziká nenaplnenia podmienok Paktu stability a rastu.
„Komisia monitoruje rozpočtovú situáciu členských štátov ako súčasť európskeho semestra. V názore prezentovanom na jeseň minulého roka komisia považovala návrh rozpočtového plánu na rok 2020 ako rizikový z pohľadu nenaplnenia podmienok Paktu stability a rastu,“ reagoval na vládne návrhy hovorca Európskej komisie pre ekonomické otázky Enda McNamara.
Ako dodal, Brusel bude plnenie Paktu stability a rastu zo strany Slovenska najbližšie opäť posudzovať na jar, kde zoberie do úvahy aj všetky legislatívne opatrenia.
Vláda minulý týždeň schválila opatrenia s negatívnym dopadom na rozpočet verejných financií v objeme stoviek miliónov eur. Je medzi nimi aj návrh Smeru-SD na zavedenie trinásteho dôchodku od decembra tohto roka s rozpočtovými nákladmi vyše 440 miliónov eur.
Dopravní analytici odmietli návrh na zrušenie poplatkov za diaľnice Čítajte Okrem toho kabinet schválil zdvojnásobenie prídavku na dieťa, čo si vyžiada zdroje v sume cez 300 miliónov eur ročne.
Koaličná SNS si ako podmienku zvolania mimoriadnej schôdze k týmto bodom, ktorá sa má konať už v utorok, zase dala zrušenie diaľničných známok pre vozidlá do 3,5 tony, čo by zase znamenalo výpadok 70 miliónov eur.
Hrozba trojpercentného deficitu
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť po schválení návrhov vládou informovala, že tieto opatrenia môžu vyhnať deficit verejných financií Slovenska v nasledujúcich rokoch až nad hranicu troch percent hrubého domáceho produktu.
Rozpočtová rada pritom už vo svojom januárovom rozpočtovom semafore upozornila na riziká, ktorých naplnením môže dosiahnuť tohtoročný schodok verejných financií namiesto vládou plánovaných 0,49 percenta hrubého domáceho produktu až takmer 1,8 percenta výkonu ekonomiky.
Tieto prognózy pritom ešte s aktuálne navrhovanými opatreniami nepočítali.
Podľa predsedu rady Ivana Šramka tak treba pripočítať ich odhadovaný dopad na úrovni 0,5 percenta hrubého domáceho produktu v tomto roku a 0,8 percenta hrubého domáceho produktu v ďalších rokoch.
Nové sociálne opatrenia môžu vyhnať deficit nad tri percentá Čítajte V samotnom rokou 2020 tak podľa rady hrozí, že namiesto polpercentného schodku, s ktorým počítajú aj vládou zavedené výdavkové limity, deficit dosiahne až 2,3 percenta hrubého domáceho produktu.
Zároveň by sa deficit v budúcom roku priblížil k hranici troch percent výkonu ekonomiky a cez túto hranicu by sa podľa Šramka mohol bez kompenzačných opatrení dostať v roku 2022 s výškou 3,2 percenta hrubého domáceho produktu.
Šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko pritom kritizoval aj to, že sa tieto opatrenia prijímajú narýchlo, bez riadnej diskusie o ich nevyhnutnosti, bez štandardného legislatívneho procesu a bez predstavenia kompenzačných opatrení.
