BRATISLAVA. Nie každý pozemok, ktorý prejde v dedičskom konaní na nového majiteľa, sa stáva automaticky jeho majetkom, s ktorým si môže robiť, čo sa mu zachce.

Osobitne to platí pri poľnohospodárskej či lesnej pôde. Advokát z advokátskej kancelárie Ficek & Ficeková Milan Ficek radí správať sa obozretne: „Dedičom môže byť uložená určitá povinnosť, a to najmä vzhľadom na zákaz drobenia pozemkov.“
Nie je to jediné úskalie. Niektoré pozemky, ktoré sú klasifikované ako orná pôda, môže napríklad dlhodobo využívať roľnícke družstvo. Aké povinnosti má dedič ornej pôdy či lesov? Musí platiť dane, aj keď pozemky nevyužíva? INDEX pripravil odpovede na najčastejšie otázky.
Odpovede na tieto otázky sa dozviete v texte:
- Aké povinnosti má dedič ornej pôdy?
- Aké poplatky sa platia notárovi?
- Platí sa zo zdedeného majetku daň?
- Čo znamená drobenie pozemkov a ako sa mu vyhnúť?
- Musím platiť daň z nehnuteľností, aj keď pôdu využíva družstvo?
- Kto platí dane, ak si pozemky rozdelí viac dedičov?
- Aká je sadzba dane z nehnuteľností?
- Môžem predať polia, ktoré obrába družstvo, komukoľvek?
- Aká je cena ornej pôdy a ako sa vyhnúť špekulantom?
Aké povinnosti má dedič ornej pôdy?
Majetok, a teda aj všetky pozemky, ktoré prechádzajú dedičským konaním, sumarizuje notár. Informácie čerpá z katastra nehnuteľností. Dedičia však môžu navrhnúť, aby do konania zaradil aj majetok, s ktorým nepočítal.
To, či si konkrétne pozemky, ktoré sú predmetom dedičského konania, prenajíma napríklad družstvo, nemá notár odkiaľ zistiť. V tomto prípade by mal byť aktívnejší dedič, ktorý môže mať od zosnulého informáciu o prenájme alebo k dispozícii nájomné zmluvy.
Pri dedení nehnuteľnosti netreba na kataster nehnuteľností podávať návrh na vklad. Kataster urobí zápis na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré mu pošle príslušný súd na základe spisu od notára.