BRATISLAVA. Šíriaci sa koronavírus môže mať vplyv aj na slovenskú ekonomiku, ktorá je silne naviazaná na vývoj v Nemecku. Vplyv na rast hrubého domáceho produktu (HDP) má však napríklad cestovný ruch.
Možný vplyv vírusu na slovenské hospodárstvo by sa podľa analytikov mohol prejaviť v dátach za prvý štvrťrok.
Analytici Slovenskej sporiteľne odhadujú, že slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť dvojpercentným tempom. Pôvodné odhady v úvode roka však boli pozitívnejšie, keď očakávali aj 2,2-percentný rast.
Nie je isté, ako budú krajiny problém riešiť

"Avšak vzhľadom na vplyv nového koronavírusu na globálne hospodárstvo, zlepšenie prognózy odkladáme a odhad rastu HDP ponechávame na úrovni dve percentá. Predbežný dosah koronavírusu na rast slovenskej ekonomiky vidíme v blízkosti 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu (p. b.)," vyčíslila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Odhadnúť celkový vplyv choroby je však podľa jej slov v tomto momente veľmi náročné, pretože nie je isté, akým spôsobom krajiny pristúpia k riešeniu tohto problému a ako dlho to potrvá.
"Z doterajších poznatkov však očakávame, že najvýznamnejší dosah bude vidieť už počas prvého kvartálu 2020. Pri prísnejších obmedzeniach a vyššej miere neistoty, ktorá by ovplyvnila správanie ľudí, by však negatívny vplyv na ekonomický rast bol väčší, radovo až o 0,7 p. b. Momentálne to však nepovažujeme za najpravdepodobnejší, ale skôr okrajový scenár," doplnila Muchová.
Analytička: Priame styky s Čínou sú nízke
Spomalenie čínskej ekonomiky nebude mať pre Slovensko výraznejšie následky, pretože priame obchodné styky sú nízke.
"Z Číny na Slovensko prichádza okolo šesť percent z celkových dovozov, zatiaľ čo zo Slovenska smerujú do Číny iba mierne viac ako dve percentá z vývozu tovarov, pričom dominantné postavenie v tomto prípade majú autá. Pre Slovensko je však dôležité, ako bude reagovať nemecká ekonomika, ktorá je hlavným obchodným partnerom a je na Čínu naviazanejšia. Sekundárne tak môže Slovensko pocítiť o niečo väčší vplyv," priblížila Muchová.
Dôležité budú aj očakávania spotrebiteľov a firiem. "Ich pesimistické nastavenie môže totiž výrazne ovplyvniť spotrebu a investovanie v ekonomike. Významný kanál, cez ktorý by v prípade zdravotných obmedzení bolo Slovensko zasiahnuté, predstavuje možný pokles cestovného ruchu a záujmu o služby," vysvetlila Muchová.
Podľa analytikov sporiteľne je tiež dôležité odvetvie dopravy, ktoré utrpí nielen poklesom záujmu cestujúcich, ale môže spôsobovať výpadky dodávok priemyselných podnikov v prípade zavedenia hraničných kontrol.
"Automobilový priemysel, ktorý je najvýznamnejším prvkom slovenskej ekonomiky, by však nemal cítiť významné straty, pretože najvýznamnejší dodávatelia pôsobia v regióne strednej Európy a dovoz komponentov z Číny je nízky," tvrdí Muchová.
Celkový vplyv na domácu aj globálnu ekonomiku je zatiaľ nejasný a bude závisieť od šírenia nákazy a dĺžky reštriktívnych opatrení.
Menej turistov z Ázie
"Prepuknutie nákazy je nekonvenčnou krízou. Vlády a centrálne banky sa musia vyrovnať s problémami tak na strane ponuky, ako aj dopytu. Ponuku ohrozujú ťažkosti firiem so znovurozbehnutím výroby, najmä v Číne. Aj problémy dopytu sa zatiaľ koncentrujú do Číny. Keď sa však vírus rozšíril globálne, môžeme očakávať problémy v dopyte aj v iných krajinách," predpokladá hlavný makroanalytik Saxo Bank Christopher Dembik.
Podľa neho je eurozóna zatiaľ menej ohrozená výpadkom produkcie než USA a Japonsko.
"Je menej závislá od subdodávok z Číny. Je však citlivejšia na pokles dopytu v Číne, ako aj na zníženie počtu turistov z Ázie. Pokles v cestovnom ruchu bude mať podľa nás vplyv na pokles dopytu po službách najmä v krajinách, kde toto odvetvie tvorí vysoký podiel HDP, napríklad vo Francúzsku," dodal Dembik.