BRATISLAVA. Stav úverov na bývanie vzrástol aj v januári. Ako vyplýva z údajov Národnej banky Slovenska (NBS), ku koncu prvého mesiaca to bola suma 30,583 miliárd eur pri medziročnom zvýšení o 10 percent.
"Zadlžovanie sa slovenských domácností patrí stále medzi najrýchlejšie v rámci EÚ," uviedla pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová.
To, že u nás rastie zadlženosť vyšším tempom, je podľa nej spôsobené viacerými faktormi, ako je priaznivá situácia na trhu práce, rastúce mzdy a nízke úrokové sadzby z úverových produktov.
"U nás zadlženosť podporuje aj fakt, že našinci zväčša chcú vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Navyše, trh s nájomným bývaním u nás takmer neexistuje, na rozdiel od krajín západnej Európy," konštatuje analytička.
Od januára platia prísnejšie pravidlá
Práve z dôvodu rastúcej zadlženosti začala NBS postupne od júla 2018 zavádzať prísnejšie pravidlá pre poskytovanie úverov. Ich cieľom je dosiahnuť, aby slovenské domácnosti neboli príliš zadlžené v porovnaní s ich príjmami a aby sa predišlo problémom so splácaním úverov v prípade, keď sa zvýšia úrokové sadzby, s čím treba podľa Glasovej počítať v dlhodobejšom horizonte.
Superlacné úvery a superdrahé byty. Hrozí Slovensku realitná bublina? Čítajte NBS zaviedla prísnejšie opatrenia aj preto, aby zmiernila dopad spomaľovania ekonomiky na domácnosti.
V júli 2019 boli prísnejšie podmienky pre poskytnutie úverov na bývanie zavedené v plnom rozsahu. Úver na bývanie sa tak od júla stal nedostupnejší pre viacerých žiadateľov.
Na druhej strane stále dobrá situácia na trhu práce a rastúce mzdy zvyšujúce disponibilné príjmy domácností zlepšovali dostupnosť bývania, aj napriek tomu, že ceny nehnuteľností rástli. Ľudí k riešeniu vlastného bývania stále motivuje aj naďalej nízka úroková sadzba z hypoték.
Nová séria prísnejších pravidiel pri poskytovaní úverov začala platiť od januára 2020. Žiadatelia o akýkoľvek nový úver musia totiž mať podiel celkových splátok k svojmu príjmu menší ako 60 percent, do januára bol tento podiel na úrovni 80 percent z príjmu.
Zavedením tohto nového limitu ide o to, aby sa znížilo riziko, že klienti nebudú schopní splácať úver. Zníženie tohto podielu tak podľa Glasovej opäť okreše nových žiadateľov o úver na bývanie, predovšetkým tých s nižším príjmom, keďže ich splátka v pomere k ich príjmu bude po novom nižšia. Mnohí žiadatelia tak nedostanú úver v takej výške, ako chceli, ale dostanú jedine nižší úver.
Tempo rastu úverov sa zrýchlilo
Od začiatku roka 2019 tempo rastu úverov na bývanie klesalo, no po oznámení nového opatrenia s účinnosťou od januára 2020, sa v októbri 2019 zrýchlilo tempo rastu úverov.
Zrýchlenie podľa analytičky bolo spôsobené tým, že pred zavedením prísnejšieho opatrenia, sa obyvatelia snažili využiť ešte aktuálne voľnejšie podmienky.
"Predpokladali sme ale, že po zavedení prísnejších pravidiel od nového roka, dynamika rastu úverov na bývanie začne spomaľovať. Zatiaľ sa tak ale nestalo a aj v januári rástli úvery na bývanie medziročne rýchlejšie," dodala Glasová.
Za posledných desať rokov sa objem úverov na bývanie výrazne zvýšil, v roku 2009 to pritom nebola ani suma 10 miliárd eur.
Úvery na bývanie poskytuje 17 bánk. Hypotekárne banky v minulosti postupne rozširovali možnosti financovania bývania aj o spotrebné úvery zabezpečené nehnuteľnosťou a iné úvery na bývanie.
Tieto úvery na bývanie postupne začali nahrádzať klasické hypotéky. V rámci stavebného sporenia pôsobia na trhu tri stavebné sporiteľne.
