BRATISLAVA. Potreba dodatočného zadlžovania štátu nie je podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Františka Palka problémom slovenskej ekonomiky.
Slovensko podľa neho nevyužíva z eurofondov miliardy eur. Tie by mohlo investovať do projektov, avšak kapacitne to nezvláda. V závere súčasného programového obdobia čerpanie európskych zdrojov dosahuje necelú tretinu z alokovanej sumy vyše 15 miliárd eur.
Ekonóm sa vyjadril pre agentúru SITA k návrhu hnutia Sme rodina na vyčlenenie vybraných štátnych spoločností a organizácií v rámci ministerstva dopravy a výstavby z okruhu verejných financií, aby si mohli vo veľkom požičiavať na potrebné investície na diaľnice, cesty, či železnice a nájomné byty.
Tieto peniaze by neboli súčasťou verejného dlhu.
"Táto téma má dve dimenzie. Jedna hovorí o potrebe sa zadlžovať, hoci rozumne a investične, a druhá o spôsobe zadlžovania, a teda o vyčlenení konkrétnych štátnych firiem zo sektora verejnej správy," uviedol Palko.
Palko: Minister dopravy tu veľa nezmôže
Upozornil, že v tomto prípade rozhoduje Eurostat, teda štatistický úrad Európskej únie, pričom minister financií pri tom môže konať len obmedzene a nie je to kompetencia ministra dopravy a výstavby.
"Minister financií tu len môže rokovať a dodávať podpornú dokumentáciu, ale ani on o tom nerozhoduje. A čo sa týka zadlžovania, riadenie štátneho dlhu je v pôsobnosti ministra financií, ktorý však môže konať len v súlade so zákonom o štátnom rozpočte, ktorý schvaľuje parlament," podotkol expert.
Minister dopravy tu podľa neho veľa nezmôže, preto treba byť veľmi opatrný v rozdávaní nádejí. "Pred voľbami možno hovoriť čokoľvek, aby ste dali ľuďom nádej. Po voľbách už nastáva praktická politika a vtedy sľuby sú konfrontované s možnosťami," poznamenal Palko.
Hnutie Sme rodina sa inšpirovalo Rakúskom
Hnutie Sme rodina navrhuje vyňať z okruhu verejných financií Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS), Slovenskú správu ciest (SSC), Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), Železničnú spoločnosť Slovensko. (ZSSK) či Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB).
Hnutie sa inšpirovalo Rakúskom, kde diaľničná spoločnosť Asfinag nie je súčasťou verejného sektora. Ekonomický odborník a predbežný kandidát Sme rodina na ministra dopravy a výstavby Štefan Holý poukázal na veľký modernizačný, resp. investičný dlh v infraštruktúre.
"Ten predstavuje, napríklad, len na železnici sumu približne 15 miliárd eur, v oblasti výstavby diaľnic asi 18 miliárd eur, v oblasti opráv ciest I. až III. triedy šesť až osem miliárd eur, v zdravotníctve okolo šesť miliárd eur, v školstve približne šesť miliárd eur," uviedol Holý k programu hnutia.
Celkový odhadovaný modernizačný dlh Slovenskej republiky je asi 75 miliárd eur.
"Až preinvestovaním tejto čiastky budeme mať na Slovensku porovnateľnú infraštruktúru a vybavenie nemocníc či škôl na úrovni Rakúska alebo Belgicka. Na riešenie tejto otázky ani zďaleka nebudú stačiť eurofondy," dodal Holý.
Expert: Nie je to ani náhoda, ani neschopnosť
Zaradenie štátnych spoločností vo verejnej správe nie je podľa riaditeľa IHP náhoda alebo neschopnosť štátnych úradníkov a doterajších ministrov financií v nepresadení takéhoto režimu štátnych firiem.
“"Podľa metodiky Eurostatu platnej pre všetky krajiny NDS je tak napojená finančne na štát, že bez neho nemôže fungovať. Preto tieto úvahy a kroky budú len stratou energie a času, prinesie to len zdržanie iných krokov, ktoré by mali smerovať k dostavbe cestnej a diaľničnej infraštruktúry."
„
"Národnú diaľničnú spoločnosť sme zakladali počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu s cieľom, aby takáto firma na rozdiel od Slovenskej správy ciest nebola zaradená do sektora verejnej správy. Chceli sme zvýšiť úverovú kapacitu štátu na investície. Presne ten istý cieľ ako dnes počúvame," pripomenul Palko.
Po niekoľkých rokoch na základe rozhodnutia Eurostatu štát musel NDS nielen zaradiť do sektora verejnej správy, ale aj upraviť spätne vykazovanie deficitu verejných financií za niekoľko rokov dozadu s dôsledkom jeho zhoršenia.
"Podľa metodiky Eurostatu platnej pre všetky krajiny NDS je tak napojená finančne na štát, že bez neho nemôže fungovať. Preto tieto úvahy a kroky budú len stratou energie a času, prinesie to len zdržanie iných krokov, ktoré by mali smerovať k dostavbe cestnej a diaľničnej infraštruktúry," uviedol Palko.
Tvrdí, že nie je možné urobiť jednoduchý záver, že keď rakúska diaľničná spoločnosť Asfinag nie je v sektore verejnej správy a je schopná sama fungovať, že to isté musí aj NDS.
"Diaľničná sieť z hľadiska rozsahu, výstavby a úrovne v Rakúsku je úplne iná ako v prípade Slovenska. Tam už diaľnice majú, my ich budujeme a preto aj finančný model oboch spoločností je o niečom úplne inom," priblížil Palko.
Napríklad, ŽSR podľa analytika museli dodatočne zaradiť do verejnej správy, lebo nie sú a ani nebudú schopné fungovať bez vplyvu štátu.
Ak nová vláda zabezpečí profesionalizáciu manažmentu v štátnych spoločnostiach, podľa odborníka si zaslúži veľkú úctu. Teraz to však naďalej berie ako zotrvačnosť predvolebnej rétoriky.
"Súhlasím však, že štátne firmy si vyžadujú kvalitných odborníkov, a to nielen na úrovni vrcholového a stredného manažmentu, ale aj na úrovni nižšieho manažmentu a všetkých odborných profesií. Som tiež za to, aby sa nastavili zmysluplné a efektívne pravidlá vo vzťahu štát a štátna firma," dodal Palko.
Takéto podmienky by podľa neho mali byť samozrejmosťou, opäť však treba počkať na skutky a porovnať ich so sľubmi.
