BRATISLAVA. Štát by mal na zvýšenie sociálneho začlenenia a pomoc skupinám ohrozeným chudobou prijať hodnotové opatrenia v celkovej hodnote 262,8 milióna eur v dlhodobom horizonte, z toho v budúcom roku by mal na ne vynaložiť 107,1 milióna eur.
Ušetriť je možné takmer 14 miliónov eur obmedzením menej efektívnych nástrojov inklúzie.
Zamerať by sa mali najmä na deti
Vyplýva to zo záverečnej správy k Revízii výdavkov na tieto skupiny, ktorú v utorok predstavil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). Vláda by sa pritom mala zamerať najmä na znevýhodnené deti.
Z celkového objemu identifikovaných prostriedkov by malo ísť na vzdelávanie 66,1 %, bývanie 19,6 %, posilnenie politík trhu práce a sociálnu oblasť 11,8 % a do zvyšných oblastí ako zdravotníctvo okolo dvoch percent.
"Tak ako pri každej revízii, navrhujeme úsporné opatrenia, kde sa dá ušetriť, ale aj hodnotové opatrenia, kam konkrétnejšie investovať. Pre nás je prioritou, aby sme udržali zdravé verejné financie," priblížil riaditeľ ÚHP Štefan Kišš.
Analytik útvaru Tomáš Hellebrandt vyčíslil, že potenciál úspor spojených s odstránením alebo obmedzením menej efektívnych existujúcich nástrojov verejných politík zameraných na inklúziu sa odhaduje na 13,7 milióna eur.
V roku 2021 by mohli úspory dosiahnuť 1,4 milióna eur.
Najväčší podiel úspor (96 %) je identifikovaný vo vzdelávaní, kde zvýšenie inklúzie umožní zrušenie nultých ročníkov a postupné zníženie podielu žiakov vzdelávaných v špeciálnom školstve.
Ďalšie úspory je možné získať obmedzením podpory aktivačných prác v rámci politík trhu práce.
Zdroje získané z úspor je potrebné presunúť do podpory hodnotových opatrení v danej oblasti.
Implementácia týchto opatrení bude podľa ÚHP závisieť aj od možností štátneho rozpočtu a od priorít vlády.
Na financovanie navrhovaných opatrení je možné okrem zdrojov z úspor v rámci tejto revízie použiť časť z úspor identifikovaných v predošlých revíziách výdavkov schválených vládou. Opatrenia by sa mohli vo väčšej miere financovať aj z eurofondov.
ÚHP navrhuje niekoľko opatrení vo viacerých oblastiach, dôraz by sa pritom mal klásť na deti.
Podľa štátnych analytikov totiž investície v detstve a preventívne opatrenia majú oveľa väčšiu účinnosť ako tie kompenzačné v neskorších fázach života.
"Odstraňovanie bariér v prístupe ku vzdelávaniu a posilnenie prvkov inkluzívneho vzdelávania sú kľúčové pre vyrovnávanie šancí vo vzdelávaní a zlepšovanie možností pre znevýhodnené deti realizovať svoj potenciál," upozornil Hellebrandt. Veľká časť navrhovaných výdavkov do vzdelávania (125 miliónov eur) je určená na rozvoj personálnych kapacít v materských a základných školách.
Revízia tiež navrhuje zlepšovať dostupnosť materských škôl, ako aj rozšírenie definície sociálneho znevýhodnenia, aby bol zachytený väčší podiel ohrozených detí. Potrebné je zamerať sa aj na debarierizáciu.
Aktivačné práce sú neefektívne
Pomoc ťažko uplatniteľným uchádzačom na trhu práce je potrebné založiť na sofistikovanej profilácii a na ňu nadväzujúcej včasnej, odbornej a individuálnej pomoci.
Úrady práce by mali využívať účinnejšie formy pomoci ako aktivačné práce, ktoré sú podľa Hellebrandta neefektívne.
Existuje aj dopyt po zamestnancoch so zdravotným znevýhodnením prostredníctvom striktnejšieho nastavenia systému kvót.
Posilniť by sa mala tiež sociálna ochrana detí žijúcich v hlbokej chudobe. Potrebné je rozšíriť napríklad nárok na príspevok na nezaopatrené dieťa v predškolskom veku.
Revízia tiež hovorí o tom, že príspevok na bývanie by mal byť poskytovaný nezávisle od pomoci v hmotnej núdzi viac ľuďom.
Medzi dôležité opatrenia v ostatných oblastiach patrí účinnejšia ochrana nízkopríjmových pacientov pred doplatkami za lieky a rozšírenie pokrytia podporných programov v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, spolu s účinnejšou vzájomnou koordináciou týchto programov na regionálnej úrovni.
