Hnutie Sme rodina stavilo pred voľbami a aj pri aktuálnom zostavovaní vlády na heslo, že Slováci sa môžu mať ako Rakúšania.
Otázne je, ako by sa v Rakúsku darilo ich lídrovi Borisovi Kollárovi s jeho podnikateľskými aktivitami. Zrejme by mal čo vysvetľovať nielen verejnosti, ale aj kontrolným úradom.
Vyplýva to z bližšieho pohľadu na doterajší biznis pravdepodobného nového predsedu Národnej rady, čo je na Slovensku druhá najvyššia ústavná funkcia.
Kollár mal tiež v minulosti kontakty a biznisy s ľuďmi spájanými s podsvetím.
Otázniky nad jeho posledným podnikaním vyvoláva najmä firma, ktorú vlastní spolu s cyperskou spoločnosťou. Navyše, v tejto firme Kollár figuruje stále ako konateľ, aj keď by ako politik nemal čo vo vedení firmy robiť. No u ďalšej jeho firmy Finančná správa eviduje vyše 400-tisícový daňový dlh.
Kollár tvrdí, že problémy rieši, ale komplikujú ich súdne prieťahy. Daňový dlh sľúbil dokonca uhradiť skôr, ako pôvodne plánoval.
Dlh pre horšiu sezónu
Akciovka Goimpex Bratislava patrí do Kollárovho portfólia už vyše dvadsať rokov. V minulosti ju aj riadil, aktuálne je jediným akcionárom. Zákon pri verejných funkcionároch zakazuje aktívne riadenie firiem, no vlastníctvo akcií či podielov firiem je povolené. Kollár ako poslanec Národnej rady nemôže aktívne riadiť biznis od jari roku 2016.
Súvisiaci článok Cez čiaru: Boris Kollár a bratislavské podsvetie, aká je pravda? Čítajte Do portfólia firmy spadá prevádzka lanovky na Donovaloch.
Podľa portálu Finstat.sk ide o firmu s majetkom takmer osem miliónov eur. No aj daňovým dlhom, ktorý podľa verejného zoznamu Finančnej správy presahuje 400-tisíc eur.
,,Toto je naozaj len výnimočná a sezónna záležitosť,“ reagovali z tlačového oddelenia Sme rodina s tým, že počas svojho fungovania sa firme už párkrát stalo, že si musela u daniarov posunúť svoju daňovú povinnosť, keďže jej niektoré sezóny nevyšli. Vždy ale platby aj s penále zaplatila.
Firma sa medzičasom rozhodla dlh v plnej výške uhradiť, čo Nadácii aj potvrdila dokumentom o zaplatení. Po najbližšej aktualizácii daňových databáz teda zo zoznamu dlžníkov vypadáva.
Daň doplatí skôr
Goimpexu bolo umožnené splatiť dlh v splátkach do konca zimnej sezóny, no nakoniec sa firma rozhodla do 10. marca túto sumu v plnej výške uhradiť, o čom má Nadáciu informovať aj potvrdením o úhrade.
Postup, kedy sa firma na úhrade daňového dlhu dohodne s daniarmi, no stále figuruje ako dlžník, nie je výnimočný.
Finančná správa musí aj takú firmu evidovať ako dlžníka, ale nezačne voči nej exekučné konanie. Ak navyše má s firmou z minulosti dobrú skúsenosť, že daň bola vždy v plnej sume uhradená, je voči nej ústretovejšia.
Kollár má ale v podnikaní ešte ďalší problém. Je ním eseročka BSSC. Už roky ju spoluvlastní s cyperskou firmou Strooton Ltd. Vzhľadom na aktuálny tlak nielen Európskej únie, ale celosvetových inštitúcií na utlmenie takzvaných daňových rajov, ku ktorým sa Cyprus radí, sa Nadácia budúceho šéfa parlamentu spýtala, či neplánuje od cyperského spoluvlastníka upustiť.
Okrem toho, BSSC nemá za posledných desať rokov zverejnené účtovné závierky, aj keď legislatíva to vyžaduje. Navyše, Kollár túto firmu nielen spoluvlastní, ale podľa Obchodného registra je nepretržite od roku 2003 jej konateľom. Čo v spojení s funkciou poslanca zákon nepovoľuje.
Cyperský biznis partner
Čo sa týka cyperskej firmy, Kollár uviedol, že o tomto probléme vie. „Už štyri roky sa usilujem z tejto spoločnosti odísť. Z mojej strany nebola v tejto firme vykonávaná žiadna činnosť, neboli vykonané žiadne transfery peňazí, skrátka nič.“
Dodal, že podnikol už všetky možné kroky k tomu, aby bolo jeho meno z tejto firmy vymazané. „Nevieme nájsť zástupcu spoločnosti na Cypre, zvolávali sme valné zhromaždenie, posielali sme listy na Cyprus, zástupca sa nedá dohľadať,“ tvrdí. Aktuálne sa rozhodol o najrýchlejšiu cestu, a to je žiadosť o vymazanie spoločnosti ex offo.
Mimochodom, na pomalé konanie súdu sa Kollár sťažoval aj pri ďalšej firme Ais-Berk. V nej figuroval v ,,aktívnej“ manažérskej pozícii o niekoľko mesiacov dlhšie, ako by sa patrilo po tom, čo bol v marci 2016 zvolený za poslanca parlamentu.
„Toto som už vysvetľoval na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií a nebolo mi nič vytknuté. Dodržal som literu zákona. Pred mojím nástupom do parlamentu som podal žiadosť o vymazanie môjho mena z pozície konateľa tejto firmy, ale súd rozhodol až v novembri 2016. Toto je už problém súdu, že rozhodol neskoro,“ bráni sa šéf hnutia.
Pohľad do obchodného registra pri mene Boris Kollár celkovo odhaľuje do 50 firiem. Z mnohých sa už pred rokmi stiahol, v mnohých stále figuruje ako spoluvlastník či akcionár. Kollárove podnikanie je vnímané najmä v súvislosti s lyžiarskym strediskom na Donovaloch, ale aj rádiami či developerskými projektmi.
Niektoré z Kollárových firiem sa v minulosti uchádzali aj o peniaze od štátu. Nadácia sa preto pýtala, či na tom chce niečo Kollár zmeniť.
,,Niektoré jeho firmy obchodujú so štátom, ale je to na rovnakej úrovni, ako tomu bolo pred jeho vstupom do politiky,“ reagovali z tlačového oddelenia Sme rodina. Ako príklad uviedli už spomínanú firmu Goimpex či 1. Tatranskú, ktoré čerpali cez eurofondy financie na podporu cestovného ruchu.
Dodali tiež, že aj Kollárove Fun rádio počas celého členstva Slovenska v Európskej únii, dokonca aj počas predvstupových rokovaní dostávalo od štátu zadania na reklamu, podobne ako ďalšie médiá.
Ilustračné foto. (zdroj: TASR)Kollár však v minulosti podnikal aj s ľuďmi spájanými s podsvetím. Keď sa ho napríklad pred vstupom do politiky týždenník TREND spýtal na firmu Apex, v ktorej figuroval aj s Romanom Deákom či Petrom Steinhübelom, nebránil sa, že išlo o jednu z jeho prvých založených firiem. Ale prekvapilo ho, že zanikla pomerne nedávno, v roku 2011.
,,Pozrite sa, v roku 1990 mafia na Slovensku nebola. Vtedy padol režim a mafia ešte na Slovensku naozaj nebola. ... Áno, ja som Petra Steinhübela poznal od pätnástich rokov. Vyrastal som s ním v jednom priestore, poznali sme sa od detstva. Ale poviete na pätnásťročné decko, že to je mafián? Vtedy mafián nebol,“ vysvetľoval vtedy svojich biznis partnerov Kollár.
Ideálne zverejnený majetok
Kollár po nástupe do politiky zverejnil podrobné majetkové priznanie. V ňom rozpísal nielen firmy, v ktorých pôsobil, ale aj pozície, aké v nich zastával, čím sa zaradil k jedným z najtransparentnejších poslancov.
Okrem toho vlastnil 5 rodinných domov, chatu, pozemky, autá, jachtu, zbierku obrazov, sôch a plastík, ako aj hodiniek a šperkov, autorské práva a ochranné známky ako aj ďalšie cenné papiere.
Jediné, čo spresnené nemal, boli ostatné príjmy. Teda príjmy mimo verejnej funkcie.
Tieto príjmy už Kollár v poslednom dostupnom priznaní vyčíslil. Za rok 2018 išlo o sumu cez 200-tisíc eur. Funkcia poslanca mu vyniesla cez 25-tisíc eur.
Právnici o zrušení firmy
Keďže Boris Kollár uviedol, že by bol vďačný za radu, akým postupom môže byť zo záznamov spornej firmy BSSC odstránený, Nadácia v tejto súvislosti oslovila dvoch právnikov. Spýtala sa ich, ako možno vo všeobecnosti najefektívnejšie riešiť problém, keď sa jediný konateľ vzdal funkcie, no nevie zvolať valné zhromaždenie, pretože jeho biznis partner je nekontaktný.
Obaja právnici sa zhodli, že najefektívnejšie by bolo, ak by exkonateľ požiadal príslušný súd o ex offo vymazanie celej firmy z Obchodného registra.
,,Jedným z dôvodov na takýto výmaz je, že vo firme sa nekonalo v danom roku valné zhromaždenie. Alebo firma neuložila do zbierky listín účtovné závierky aspoň dva roky po sebe,“ menuje Tomáš Kamenec, partner advokátskej kancelárie Paul Q.
Alexander Kadela, zakladajúci partner advokátskej kancelárie Relevans, dodáva, že jedným z dôvodov na zrušenie spoločnosti súdom je aj fakt, že eseročka nemá dlhodobo konateľa. ,,Ak sa jediný konateľ spoločnosti vzdá svojej funkcie, jeho abdikácia nadobudne účinnosť najneskôr po troch mesiacov od doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie. Po márnom uplynutí ďalších troch mesiacov už ide o dôvod na zrušenie spoločnosti.“
Súdy však často takúto spoločnosť napriek tomu nezrušia, nakoľko o neexistencii konateľa ako toho, kto firmu má riadiť, nevedia. Po novele Obchodného zákonníka od januára 2018 je ale povinný posledný konateľ sám podať návrh na zrušenie spoločnosti, ak po troch mesiacoch zhromaždenie neustanoví nového konateľa.
