BRATISLAVA. Konkurzné súdy povolili od decembra minulého roka do konca februára reštrukturalizáciu desiatim spoločnostiam.
Je to iba o tri menej ako za celý rok 2019, keď dosiahol počet reštrukturalizácií historické minimum.
Bankrot a zánik
Pred sprísnením konkurznej legislatívy sa najviac reštrukturalizácií povoľovalo v rokoch 2014 až 2017, a to spolu takmer 270. Z nich 40 percent napokon vyústilo do bankrotu alebo definitívneho zániku, uviedol hlavný analytik FinStatu Pavol Suďa.
Vo februári konkurzné súdy vyhlásili spolu 15 konkurzov a štyri reštrukturalizácie.
"Vo februári došlo aj k premene jednej reštrukturalizácie na konkurz. Týkala sa prešovského veľkoobchodníka K' Food Distribution, ktorý sa zaoberá dovozom, balením a predajom potravín pre výrobu a maloobchod," uviedol Suďa.
Firma vlani v máji požiadala o reštrukturalizáciu, ktorú jej súd v polovici júna povolil.
Trvalo však pol roka, kým jej reštrukturalizačný plán schválil veriteľský výbor. Koncom februára súd na návrh správcu reštrukturalizačné konanie zastavil a poslal spoločnosť do konkurzu.
Doprastav sa chytil, Váhostav tápe
Z firiem, ktorým konkurzné súdy povolili reštrukturalizáciu do roku 2017, približne 46 percent dosahuje zisk, ale väčšina sa borí so stratou.
"Z hľadiska dosahovaného profitu je najúspešnejší Doprastav, najmenej úspešný ďalší stavebný gigant Váhostav - SK, teda firmy ovládané oligarchami, pre ktoré sa konkurzná legislatíva pred pár rokmi sprísňovala," upozornil analytik.
Bez týchto dvoch spoločností vytvorili zreštrukturalizované ziskové firmy čistý zisk len mierne prevyšujúci sedem miliónov eur, kým stratové firmy zaznamenali mínus presahujúci 26 miliónov eur.
"Ako úspešná, vytvárajúca zisk, sa tak javí približne štvrtina spoločností, ktoré v rokoch 2014 až 2017 podstúpili reštrukturalizáciu," dodal Suďa.
