Čo majú robiť firmy počas pandémie koronavírusu?

Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

Zamestnanci namiesto práce čerpajú voľno alebo OČR a podnikatelia sa snažia prežiť najbližšie týždne, keďže ich čaká výpadok tržieb, odliv zákazníkov, prípadne úplne zatvorenie ich biznisu.

„Pre zatvorenie sme sa rozhodli dobrovoľne a nad rámec povinnosti, nakoľko nám záleží na zdraví našom a nášho okolia,” reaguje Roman Kóňa, ktorý je majiteľom mäsiarstva Mäso od Romana.

So zamestnancami sa dohodol na dobrovoľnej izolácii doma. Po týždni vyhodnotí ďalšie kroky. V horšom prípade zváži zmenu - mäso a hotové jedla bude dovážať priamo domov k zákazníkom.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Daňové priznania stačí podať do konca mája, neplatí to pre všetkých Čítajte

Finančné straty vyčísľuje na niekoľko tisíc eur týždenne. Momentálne je však jeho prioritou zdravie. Až následne bude počítať a ošetrovať škody.

Hnevá ho však, že kým malé prevádzky sa snažia ísť príkladom, vo veľkých obchodných sieťach nemajú zamestnanci rúška, či dokonca neobmedzili ani počet zákazníkov, ktorí môžu naraz vôjsť do obchodu. Opatrenia sú podľa neho nedostatočné.

Odkladali si na horšie časy

Majiteľ kníhkupectva Martinus Michal Meško s tým má čerstvú skúsenosť. Vo štvrtok (12. marca) sa rozhodol preventívne zatvoriť všetky pobočky. V piatok Martinus ešte iba skrátil otváracie hodiny, no cez víkend bude mať zatvorené.

Pôvodne plánovali, že pobočky nechajú zatvorené aj po celý budúci týždeň. „Nechcem tu mať o dva týždne taliansky scenár, fakt nie,“ hovorí Meško.

Lenže dve obchodné centrá mu to nechcú povoliť. Odvolávajú sa na nájomné zmluvy a nútia Martinus, aby v pondelok otvoril.

Post by michal.mesko.

Šéf Martinusu odhaduje, že musí počítať s poklesom tržieb oproti normálu o 35- až 50-tisíc eur týždenne. Firma má za sebou finančne dobrý rok, a tak si dokázala odkladať na horšie časy rezervu, preto si aj pri horšom scenári trúfa situáciu zvládnuť.

Minimálne prvý týždeň pôjde všetkým zamestnancom, ktorí budú musieť zostať doma, plný plat. Bez toho, aby si brali dovolenku.

Poistenie nepomôže

Aj keď je epidémia koronavírusu na Slovensku ešte stále iba na začiatku, podnikatelia už teraz otvorene hovoria o tom, že stratám sa nevyhnú. Mnohým hrozia finančné problémy a platobná neschopnosť.

Spoliehať sa na štát či poisťovne je naivné. Roman Kóňa hovorí, že počas podnikania nezažil, aby štát kompenzoval akékoľvek straty spôsobené „vyššou mocou“ alebo živelnou katastrofou. Ako sa mu to v minulosti stalo pri zrušení hudobného festivalu alebo neohlásenej odstávke elektrickej energie v prevádzke.

Tieto situácie sa nedajú poistiť. „Poistením nemožno kryť takzvané podnikateľské riziko a škody, ktoré vzniknú na základe opatrení orgánov verejnej moci,“ vysvetľuje riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková.

Výnimku momentálne ohlásila poisťovňa Generali. Predstavenstvo materskej skupiny v Taliansku odsúhlasilo vytvorenie mimoriadneho medzinárodného fondu vo výške 100 miliónov eur. Necelá tretina je už rezervovaná na účely zdravotnej starostlivosti v Taliansku.

Na zvyšný balík peňazí si môžu uplatniť nárok aj slovenskí malí a strední podnikatelia ako aj zamestnanci zo sektorov, ktoré boli priamo zasiahnuté situáciou okolo koronavírusu, potvrdila hovorkyňa Generali Katarína Kukurová. Detaily ešte nie sú známe a bude o nich rozhodovať predstavenstvo skupiny Generali po stabilizácii krízovej situácie.

Komunikovať s bankami

Prepad tržieb môže spôsobiť podnikom vážne problémy, pretože dane, odvody, náklady za prenájom či výdavky na vodu a elektrinu je potrebné platiť každý mesiac.

Keď sa krízová situácia s epidémiou nevyrieši do niekoľkých týždňov, je možné, že mnohým podnikateľom hrozí platobná neschopnosť. Ohrozené sú predovšetkým služby. Priemysel môže prepad vo výrobe dohnať o niekoľko mesiacov neskôr, keď sa situácia upokojí.

Platí, že čím je firma menšia, tým je na výpadky tržieb citlivejšia. Podnikatelia by preto nemali problémy odkladať, ale neodkladne ich riešiť.

Napríklad rokovať s bankou o odklade splácania úveru alebo o dočasnom znížení splátok. „Každá žiadosť o zmenu splácania alebo prípadného odkladu splátok bude citlivo a individuálne posudzovaná s ohľadom na súčasnú situáciu,“ tvrdí hovorca Tatra banky Boris Fojtík.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok VÚB ponúka kvôli vírusu odloženie splátok. Inšpiráciou je Taliansko Čítajte

Banky radia, aby ich klienti proaktívne kontaktovali telefonicky alebo mailom ešte predtým, ako sa dostanú do omeškania so splátkou. A netýka sa to len podnikateľov ale aj bežných ľudí, ktorým sa môže počas epidémie znížiť príjem. Možnosť odkladu splátok ponúka okrem Tatra banky aj VÚB a Slovenská sporiteľňa.

Odklad splátok je zásah do splátkového kalendára, ktorý môže byť chápaný ako reštrukturalizácia úveru s (negatívnym) záznamom v úverovom registri. Pričom evidovaný v ňom bude päť rokov.

„Preto túto možnosť odporúčam voliť len ako krajnú možnosť a dopad takéhoto kroku konzultovať s konkrétnou bankou. Tak, aby to následne nemalo negatívny dopad na klienta a ťažší prístup k ďalším úverom v budúcnosti,“ hovorí riaditeľ Finančného kompasu Maroš Ovčarik.

Ťažkosti sa môžu naplno prejaviť aj v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch. Advokátska kancelária Ružička and Partners upozorňuje, aby si podnikatelia dobre preštudovali, či ich zmluva neobsahuje aj klauzulu o vyššej moci. Tá by mala upraviť vzájomné vzťahy zmluvných strán pre prípad udalostí, ako je epidémia, mimoriadna situácia alebo núdzový stav.

„V prípade, že takúto klauzulu zmluvy neobsahujú, skúste sa s obchodným partnerom priateľsky dohodnúť na dočasnom zmenenom plnení záväzkov, ktoré budú zmluvné strany vedieť dodržať,“ radia právnici.

Najhoršiu situáciu majú malí živnostníci. V slovenskej legislatíve ale neexistuje nástroj, ktorý by živnostníka, ktorý je vodičom kamióna a nemôže jazdiť, odškodnil.

Dobrou radou je požiadať o predĺženie lehoty na daňové priznanie. Stačí vyplniť elektronický formulár a odoslať ho finančnej správe najneskôr 31. marca. Odklad daňového priznania nemá vplyv len na cash flow, ale aj na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne u SZČO a na preddavky na daň z príjmov u fyzických aj u právnických osôb.

Podľa Zákona o dani z príjmov si môže daňovník predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace. V prípade daňovníka so zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí si môže lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť najviac o pol roka.

Odkladom daňového priznania k dani z príjmov sa ale neposúva lehota na platenie preddavkov na zdravotné poistenie.

Ak v dôsledku opatrení podnikateľovi hrozí platobná neschopnosť, môže požiadať daňový úrad o zníženie alebo odpustenie daňových preddavkov. Je potrebné žiadosť podať čím skôr ešte pred splatnosťou preddavku.

Psychologické zmeny

Koronavírus priniesol do ekonomiky zmenu a je potrebné si ju priznať. „Toto je kľúčový faktor, pretože veľa podnikateľov si možno stále nepripúšťa, že nastala zmena. Jednoducho sme sa všetci zobudili v utorok ráno do inej ekonomiky ako týždeň predtým,“ tvrdí zakladateľ poradenskej spoločnosti BizBuilders Tomáš Török.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Ako reagujú naše firmy na vírus? Zrušené pracovné cesty, gély a home office Čítajte

Podľa neho je potrebné vytvoriť vo firme „krízový tím“. Mal by zahŕňať majiteľov, ale aj kľúčových zamestnancov, ktorým dôverujú a mentálne dokážu zvládnuť aj takýto nápor.

Firma si musí rozdeliť stratégiu na akčný plán „Tu a teraz“ a plán „Keď to prehrmí“. Prvá časť stratégie sú aktivity, ktorá vyžadujú okamžité reakcie - bezpečnosť zdravia zamestnancov a klientov, ako aj operatívny chod firmy počas krízy.

Zároveň treba myslieť na to, že po každej búrke vyjde slnko. A že niektoré rozhodnutia urobené v rýchlosti môžu byť podľa Töröka nezvratné: „Ide najmä o otázky týkajúce sa kľúčových ľudí. Čo, ak tohto človeka prepustím a budem ho o dva mesiace potrebovať? Alebo idem teraz tlačiť klienta do stopercentného plnenia zmluvy aj za cenu, že ho možno stratím?“

Kľúčové je vedieť, pri akom poklese tržieb firma „padne“ do straty. Tento bod by mal byť hranicou, po ktorú firma reaguje jemnými opatreniami. Od tejto hranice je potrebné firmu zásadne rekonštruovať.

Ďalším krokom je aktivácia finančných rezerv. Tak ako bežný človek by mal mať rezervu aspoň troch-piatich platov, pre podnikateľa je nevyhnutné mať podľa Töröka finančný vankúš aspoň na obdobie troch mesiacov.

Zatiaľ sa na štát nespoliehať

Kým česká vláda chystá balíček pre malých podnikateľov a živnostníkov (jednou z nich je možnosť požiadať o bezúročnú pôžičku od 500-tisíc až do 15 miliónov českých korún), o kompenzáciách a úľavách sa na Slovensku ešte len debatuje.

Problémom je, že epidémia zasiahla slovenskú ekonomiku v čase, keď dochádza k prechodu vlády od jednej garnitúry k druhej. A budúce koaličné strany SaS a OĽANO sa nevedia dohodnúť, kto obsadí kľúčové ministerstvo financií.

Aj šéf Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák už avizuje, že dosah epidémie bude dramatický. Hovorí, že má informácie o zatváraní prvých hotelov po celom Slovensku.

Od vlády preto žiada opatrenia, ako je odklad splátok odvodov za DPH či za zamestnancov. Vhodné by podľa neho bolo aj upraviť opatrenia, ktoré sú v zákone o službách zamestnanosti. Podľa niektorých ustanovení vzniká nárok na príspevok pre podniky v čase krízy.

Lenže straty podnikateľov idú na vedľajšiu koľaj, lebo štát momentálne rieši akútne ohrozenie verejného zdravia a problémy v zdravotníctve, čo potvrdilo aj zasadnutie krízového štábu.

Šéf strany SaS Richard Sulík, ktorý potvrdil, že má záujem o post ministra financií vo vláde Igora Matoviča, varoval, že zvládnutie boja s koronavírusom, nebude lacná záležitosť. „V primeranom rozsahu vláda musí tých, ktorí boli koronavírusom poškodení, odškodniť, aby zabránila veľkej vlne bankrotov,“ upozornil pre portál Aktuality.sk.

Igor Matovič v relácii televízie Markíza pripustil, že budúca vláda sa bude zaoberať situáciou podnikateľov. Pôjde o tých, ktorí „ledva prežívali vo svojich prevádzkach a poctivo podnikali“.

„V takejto situácii nemôžeme pozerať na peniaze, nemôžeme pozerať na nejaké verejné zadlžovanie a musíme si zobrať pôžičky na to, aby sme týmto ľuďom pomohli,“ povedal budúci premiér.

Poslanec za SaS Jozef Mihál navrhuje niekoľko opatrení, ktoré by mohli pomôcť živnostníkom. Jednou z možností je odložiť platby odvodov u živnostníkov, aby nemuseli položiť živnosti. Nevylúčil ani finančnú pomoc od štátu.

„Už teraz existuje v zákone o službách zamestnanosti príspevok na podporu udržania pracovných miest, ale je to nastavené tak smiešne, že podnikateľ musí tri mesiace trpieť v krízovej situácii a až potom sa môžete so štátom rozprávať o tom, aby mohol príspevok dostať,“ povedal v relácii Markíza Mihál s tým, že tento zákon je potrebné zmeniť. Príspevok je vo výške 50 percent náhrady mzdy, ktorú musí platiť svojim zamestnancom, ktorí musia ostať nútene doma.